Anjel sa učí rozumieť Vianociam

z môjho nemeckého originálu preložil Jozef Klinga

Weihnachtsengel, Weihnachten, Weihnachtsgeschichte, Engelsgeschichte,

Anjel je zoslaný na Zem

Anjel je zoslaný na Zem, aby sa naučil lepšie rozumieť ľuďom a fenoménu Vianoc a Ježiša. Nevteľuje sa, ale smie slobodne letieť časopriestorom a ľudskými dejinami.

Neláme si nad ničím hlavu a jednoducho roztiahne krídla. Veď Boh už bude vedieť, čo mu ukáže. Ježiša pozná osobne, takže od neho neočakáva nijaké prekvapenia – Ježiš je predsa Ježiš, ako v nebi, tak i na Zemi. Lenže Vianoce, pod nimi si nevie veľa predstaviť. Úprimne povedané je aj trocha pod tlakom, ak sa v nebi vôbec dá hovoriť o tlaku. Čaká ho totiž nová služba: má vypomáhať tajuplnému Duchovi Vianoc.

Dúfa preto, že čoskoro všetko uvidí a pochopí. No keby aj nie, vždy sa môže spýtať Ježiša, on by vraj mal byť odborníkom na Vianoce – čo odborník, v niektorých kútoch Zeme má byť Ježiš dokonca hlavným aktérom vianočných sviatkov!

Apropo, sviatky! Taký anjel nemá nič radšej ako pekné sviatky a družnú pohodu ;)

Anjel sa zoznamuje s Duchom Vianoc

Bezstarostný anjel si natešene letí prúdom času, až sa pred ním otvorí okno. Vidí ľudí, ktorí mrznú v prostom príbytku. Je večer. Svetlo jedinej sviečky, okolo ktorej sa zišla celá rodina, skromne osvetľuje izbu. Sedia tesne vedľa seba a rozprávajú si príbehy o raji, kde je pre každého dosť toho, čo človek pre život potrebuje, a dokonca ešte trocha viac, aby sa nikto nemusel báť, že sa mu neujde.

Anjel, Vianoce, duch Vianoc, vianočný anjel

Snívajú o posteliach, v ktorých by im celú noc bolo teplučko. Snívajú o ohni, ktorý nikdy nevyhasne a nemusí sa rozdúchavať. Snívajú o vode, ktorá im vždy tečie až do domu, nezamŕza a ani ju netreba namáhavo nosiť z ďalekej studne. Snívajú o špajze, ktorá nikdy nezíva prázdnotou a večne vonia po lahôdkach, ako napríklad po čerstvom chlebíku a výdatnej polievke. To by bol život! A pre každého ešte vlastnú sviečku, vlastné svetlo, aby mohol čítať a vzdelávať sa kedykoľvek a ako dlho by len chcel! Ach, áno, a nesmieme zabúdať na oblečenie: čisté a na mieru šité šaty, v ktorých by sa hýbali ľahko ako pierko a nemuseli by sa potkýnať o ťažký lem opakovane zdedeného, primalého či priveľkého kabáta.

Anjel vidí ich telá poznačené ťažkou prácou a unaveného ducha, ktorý sa neodváži podniknúť hlbšie a obzor rozširujúce výlety, a predsa sa vie nechať okúzliť rozprávkovou vidinou raja a snívať o hrejivom svete aj napriek útrapám a chladu. A srdce, srdce každého člena rodiny pozná ešte jeden zázrak: nádej!

Nositeľom a ochrancom tejto nádeje je pre nich Ježiš! Chvíľku pred vyhasnutím plameňa sviece sa chytia za ruky a obrátia sa s modlitbou na Ježiša, aby ho poprosili o pomoc s uskutočnením vízie o vysnívanom raji.

A vtom sa to stane! Ježiš rodine raz za rok zošle Ducha Vianoc – oduševnene sa pustia do práce, čo im sily po vyčerpávajúcom roku stačia. Na lúke a v lese ponachádzajú najjednoduchšie veci, ktorými si ozdobia skromné bydlisko. Ženy vytiahnu posledné zásoby potravín, ktoré si už dlho šetrili na túto príležitosť, a vykúzlia z nich lahodne voňajúce pokrmy a sladké prekvapenia, o akých mohli celý rok iba snívať.

Aj keď sú chudobní a žijú v biede, narodenie Krista chcú patrične osláviť. V tento vzácny deň v roku si v zmysle Ducha Vianoc vytvoria kúsok vysnívaného raja. Vyzdobené steny sa rozžiaria v mihotavom svetle sviec, v komíne blčí oheň ako o život, všetci si oblečú svoje najkrajšie a najlepšie šaty a hoci unavení, ale šťastní sa zídu okolo stola obťažkaného lahodnými pokrmami, aké celý rok nevideli. A raz, v tento slávnostný deň, zostane dokonca aj zima stáť za dverami, akoby tancujúce snehové vločky usilovne vytvárali ochrannú vrstvu okolo domčeka, aby k rodinke mohol bez prekážok zavítať Duch Vianoc s láskyplnou náladou.

vianočná nálada, štedrý večer, vianočné dobroty

Anjel vidí, ako všetci napäto a s otvorenými srdcami čakajú na Ježišovo znamenie. A už je aj tu! Prichádza v podobe malých prekvapení a darčekov, ktorými sa členovia rodiny navzájom obdarúvajú z náklonnosti a vďačnosti, že zostali spolu „v dobrom aj zlom“. Nie sú to nijaké veľkoleposti, a predsa je to veľkolepé. Na nikoho sa nezabúda, nikto nezostane bez daru. Smejú sa a spievajú, čochvíľa tancujú okolo zeleného stromčeka, ktorý im daroval les, aby éterickými olejmi podporil uzdravujúci účinok vianočného času a čo možno najlepšie ich pripravil na posvätné narodenie Krista a príchod Nového roka.

Anjel prekvapene sleduje, ako v tento deň teplo kozuba, svetlo sviec, varené víno s klinčekmi, posilňujúci pokrm, sladké koláče, éterické oleje stromčeka, láskyplné darčeky a roztancované snehové vločky za oknom rozjasnia každú tvár šťastím a blaženosťou. V tomto čarovnom okamihu nemá nikto starosti, akoby sa rodina ocitla v celkom inom, blaženejšom svete, kde sa im môžu ich duše oveľa lepšie prihovárať a hriať ich zvnútra.

Priestor stíchne, všetci sa zahĺbia do svojho vnútra, kým v pozadí tíško pukoce oheň. Akoby im chcel dať najavo, že ešte stále horí a nemusia si robiť starosti o teplo. Všetci chápu, že nadišiel čas ticha, ničnerobenia a vnútorného načúvania.

Anjel okamžite pochopí: v tomto okamihu je práca Ducha Vianoc zavŕšená. Ľudia opäť našli svoju pravú podstatu pod ochrannými krídlami duše a novému narodeniu Krista v každom jednom z nich viac nič nestojí v ceste.

Splnený sen?

Sotva si anjel uvedomí význam Ducha Vianoc, už ho zozadu čosi ťahá a okamžite vie, že jeho cesta bude hneď pokračovať, hoci on sám chce ešte zostať v tejto nádhernej atmosfére. Všetky tie nádherné bytosti mu za tú krátku chvíľu prirástli k srdcu.

Trvá to iba krátky nebeský okamih a keď sa anjel zorientuje v inom pozemskom čase, s obrovským prekvapením zistí, že sa nachádza v rovnakej rodine. Zaraduje sa ešte viac, keď zbadá, že sa im naozaj splnil sen, ich vidina raja na Zemi. Každý z nich má všetko, čo si túžobne želal, a dokonca oveľa viac. Teplú, odpruženú posteľ s hebkými vankúšmi a hrejivou prikrývkou, zaizolovanú strechu nad hlavou, ktorá viac neprepúšťa zimu, dômyselné automatické centrálne kúrenie, čistú vodu na otočenie kohútika, v každej izbe tisíckrát silnejšie svetlo ako plameň sviece, zásoby potravín, z ktorých sa dá najesť a donekonečna piecť a variť dobroty, ktoré by im v minulosti ani vo sne nenapadli. A oblečenie! Ó, tentokrát potrebujú na jeho uskladnenie špeciálne skrine či dokonca miestnosti. A najlepšie na tom všetkom je, že v tomto modernom čase sa z darov netešia iba raz v roku, ale majú všetkého požehnane každý boží deň.

Aké fantastické! – pomyslí si anjel – v tomto čase nepanuje Duch Vianoc na Zemi iba v jeden deň, ale prebýva v srdciach a príbytkoch ľudí po celý rok.

Anjel, Ježiš, Kristus

Niečo tu však nesedí. Ale čo? Anjel zbystrí zrak, prižmuruje a pretiera si oči, no aj tak nič nevidí. Podľa jeho logiky by teraz ľudia konečne mali každý deň žiť v blaženosti, keďže už majú všetko, či im kedysi nosilo radosť do duší aj sŕdc, a aj tak…

Pozrie sa ešte raz a ešte raz a nevie tomu prísť na koreň. Nakoniec sa rozhodne požiadať Ježiša o radu a vysvetlenie.

Anjel prosí Ježiša o vysvetlenie

Ježiš ihneď príde a šibalsky na anjela žmurkne, aby mu naznačil, že ľuďom sa nedá vždy rozumieť. Napokon, ani oni sami s často nerozumejú. Nie, rozumieť sa im nedá, ale zažiť ich, áno, zažiť ich anjel môže, no aj napriek priamej skúsenosti s ľuďmi im nebude úplne rozumieť, hoci im porozumie ;)

Anjel si myslí, že zle počul. Na takéto vety, ktoré nedávajú zmysel, nie je od Ježiša zvyknutý. Preto si krátko odkašle, aby sa Ježiša spýtal znova, ale ten ho zastaví jednoznačným gestom, ktorým mu súčasne naznačuje, aby radšej kráčal za ním, lebo mu chce niečo ukázať.

Dobre, to je opäť Ježiš, ako ho anjel pozná. S dôverou a zvedavo nasleduje Ježiša cez časopriestorový vír, kým sa v ňom napokon neotvorí okno. Priamo pod nimi vidí ulicu s autami a podchod so schodiskom. Na jednom schode sedí človek oblečený ako žobrák. V handrách, s akými by zapadol do rodiny z čias biedy.

Anjel sa opäť spýtavo pozrie na Ježiša. Je presvedčený, že by sa mal vcítiť do chudobného muža. A anjel to hneď aj urobí a čistá hrôza ho takmer katapultuje z krehkého tela. Cíti mohutný nápor strachu, aký nie je pripravený zniesť. Ani len pri chudobnej rodine, ktorá deň čo deň bojovala o prežitie a nemala takmer nič, čo by ju chránilo pred zimou a mrazom, necítil takýchto strach. Ako je to možné?

Až teraz sa anjel poriadne poobzerá a vidí modernú spoločnosť plnú vymožeností, ktoré sa kedysi pokladali za rajské ovocie. Všetkého je dosť, aby si ľudia po celý rok udržali telo v teple, ba dokonca aby zdravo potešili aj svoju dušu a myseľ.

Čo teda môže tomuto mužovi chýbať? Z čoho môže mať taký veľký strach?

Zdá sa, že v tejto chvíli narazila anjelova predstavivosť na svoje hranice. Znova sa pozrie na Ježiša a ten sa iba usmeje a povie: „Veď som ti vravel, že ľuďom sa nedá vždy rozumieť. A … ani oni sami si nerozumejú. Pozri sa, tento muž má strach. To je fakt. Dokonca veľký strach. Sám mu nerozumie a nechápe sa. Kedysi bol boháč, mal všetky hmotné statky, po akých môže ľudské srdce túžiť, a strach ho dohnal tak ďaleko, že o všetko prišiel, až kým neskončil na ulici, bez akejkoľvek istoty, bez strechy nad hlavou a bez možnosti zaobstarať si jedlo, pod akým sa prehýbajú police vo všetkých supermarketoch tohto sveta od dlážky až po strop a ešte aj v skladoch.

Anjel veľmi zosmutnie…

Štedrý večer

Aj v tomto svete je krátko pred Štedrým večerom. Snehové vločky s rovnakou radosťou tancujú vo vzduchu, z reproduktorov veľkých nákupných centier vyhráva rozjímavá hudba, pestrofarebné svetielka lemujú ulice, vôňa všadeprítomných lahôdok vábi k stolom, ľudia sa nedočkavo naháňajú po obchodných domoch, aby svojim blízkym v Duchu Vianoc a (dávno zabudnutej) spomienky kúpili darčeky. Všetko je teda v najlepšom poriadku, prečo je však tento muž na schodoch osamelý, naplnený hlbokým strachom, bez nádeje, bez najslabšieho svetielka v očiach, a mrzne, kým všade bežia ohrievače a radiátory na plný výkon? Prečo?

Anjel sa zúfalo pozrie na Ježiša, ale ten už nestojí po jeho boku. Prekvapene sa obzerá na všetky strany, ale nikde ho nevidí.

No dobre, pomyslí si anjel. Ježiš má určite dôvod… On – anjel – teda musí nájsť odpoveď sám, inak ho v nebi pravdepodobne nepustia do novej služby.

Po tejto úvahe si anjel urobí pohodlie na mieste, odkiaľ pozoruje pozemský svet, lebo je rozhodnutý vytrvať pri tomto mužovi tak dlho, kým nezistí, čo je vo veci.

Sotva si nájde dobre miesto na stoličke, opäť sa obzrie za chudobným mužom, a čo nevidí? Žobrák už nie je sám! Prisadol si k nemu ďalší žobrák. Ha! To bolo niečo! Lenže počkať?! Novú tvár predsa odniekiaľ pozná! Nie je to predsa… nie je to… ???

Ježiš?

Hoci anjel dostal najprísnejší pokyn, aby sa medzi ľuďmi neprezradil, musí sa teraz nahlas zasmiať. Vlny anjelského svetla okamžite vletia až do ľudského sveta a na okamih ho tak rozžiaria, že niektorí ľudia, čo sa ženú po ulici, zarazene zastanú, zbystria pozornosť a zdvihnú hlavy, akoby chceli anjela prichytiť pri čine. Aj Ježiš v žobráckom prestrojení sa otočí k anjelovi a tajuplne naňho žmurkne.

Dobre, že si anjel najprv urobil pohodlie. Už tuší, že teraz to začne byť napínavé.

Ježiš sedí niekoľko hodín po boku chudobného muža. Zdá sa, že žobrák sa každou chvíľkou trocha viac upokojuje, vďaka čomu sa môže vynoriť z hlbín žiaľu a poobzerať si okolitý svet. Až vtedy si všimne druhého žobráka, čo sedí na schode hneď vedľa. Okamžite v ňom vzbĺkne neuveriteľná zlosť: Niekto ho chce obrať ešte aj o toto posledné miesto, o poslednú možnosť, ako sa v tejto spoločnosti udržať nažive! Neslýchané. Chce vyskočiť a zahnať sa na „konkurenta“ zaťatými päsťami, ale zima a pretrvávajúci strach ho medzitým ochromili, okradli o posledné sily. A tak len rezignovane klesne na svoje miesto. Kto vlastne je? Nič a nikto! Nevie si už poradiť ani len s mizerným žobrákom, nevládze si brániť poslednú dôstojnosť a práva! Zlyhal na plnej čiare! Opitý sebaľútosťou odvráti oči od sveta aj od seba, kým v ňom vzkypí zlosť a adrenalín. Vďaka tomuto návalu energie však začuje kúsok vianočnej hudby a prebudí v ňom jednu veľmi, veľmi starú spomienku. Odrazu mu napadne zvláštna myšlienka. Pomyslí si: „Kedysi to mali ľudia v takýchto bezvýchodiskových situáciách ľahké. Mali nádej! Mali Boha a mali Ježiša! Mohli sa s nádejou na pomoc utiekať k Ježišovi. Ale dnes? Kto dnes ešte verí na Ježiša a jeho pomoc? Komu zostala nádej?“

Anjel už svetu vôbec nerozumie. Aká nádej? Aká pomoc?

Ľudia majú predsa v tomto svete všetko, čo potrebujú. Teraz by si už konečne mohli uvedomiť svoju podstatu, dopriať svojej duši a svojmu duchovi priestor a konečne sa venovať tomu, čo ich baví, a vyskúšať si na vlastnej koži všetko, čo si v priebehu storočí vysnili. Čo má teda toto všetko znamenať?

Anjela od nechápavosti pošteklí v citlivom nose, že si kýchne tak nahlas, až ďalší nával energie vrazí do žobráka na schodoch. Ten prekvapene otvorí oči a vidí, ako poletujúce snehové vločky vykreslili obrys anjelskej postavy. Dokonca sa mu zamarí, že pocítil impulz, aby predsa len skúsil požiadať dávneho Ježiša o pomoc. „Taká hlúposť!“ – pomyslí si. „Takú sentimentálnu myšlienku určite nemám z vlastnej hlavy. Ježiš! Pche! Ježiš – ak vôbec existuje, potom má na práci určite niečo lepšie, ako sa mnou zapodievať.“ Žobrákov myšlienkový pochod sa ešte ani neskončil, keď sa ho zrazu zmocní pocit, že sa naňho niekto uprene díva. Otočí hlavu doľava a… no jasné, druhá stratená existencia tohto sveta – smiešna karikatúra jeho samého – tento bezdomovec naňho očividne celý čas prenikavo zíza. „Čo čumíš? Staraj sa o seba a láskavo vypadni! Toto je môj flek!“

Anjel takmer spadne zo stoličky. Ešte nikdy nezažil, aby niekto takto hovoril s Ježišom. On sám by na Ježišovom mieste bol pravdepodobne taký zhrozený, že by ihneď vstal a odišiel, tak ako mu práve nakázal ten človek. V anjelských školeniach im predsa neustále lejú do hláv, že ľuďom by smeli a mohli pomáhať len vtedy, keď si to výslovne želajú.

Anjelské predpisy hore dolu, anjel jednoducho musí byť pri takom nezvyčajnom úkaze. A tak si prisunie nebeskú stoličku ešte bližšie, čo spôsobí, že sám žobrák začne kýchať. Rozvíri snehové vločky a pravdepodobne aj vlastné myšlienky, čím sa pochmúrna hmla vôkol neho nakrátko pretrhne. „Ach, čo tam po tom,“ pomyslí si, „možno by som predsa len mal skúsiť pomodliť sa k Ježišovi. Napokon, sú predsa Vianoce a nič horšie, ako že sa nič nestane, sa predsa prihodiť nemôže, no nie?“ Takmer podvedome a akoby náhodou sa otočí k domnelému konkurentovi a spýta sa: „Čo ty na to, bratku? Budeme jednu rundu žobrať spolu?“

Akoby Ježiš čakal iba na to, prisunie sa okamžite bližšie a povie len: „Hej, človeče, za skúšku nič nedáme. Alebo neskúšajme a rovno to urobme, čo povieš?“

„To je straaašne smiešne,“ odvetí bezdomovec. „Keby Ježiš naozaj existoval, asi by so mnou a ani s tebou nikdy nestrácal čas!“

„Prečo?“

„Lebo nám už niet pomoci?“

„Prečo si to myslíš? Vari vieš, akú pomoc potrebuješ?“

„Nie, neviem.“

„Tak vidíš. Preto nemôžeš ani vedieť, či sa nám dá pomôcť a či by pomoc nemohla prísť od Ježiša.“

Anjel sa všetkému prizerá a nechce sa mu veriť, že žobrák ešte vždy nespoznáva Ježiša. Čím bližšie sa Ježiš posúva k mužovi, tým väčšmi žiari. Žobrácke handry z neho už dávno spadli a aj tak sa človeku stále javí iba ako žobrák. Neuveriteľné, čoho všetkého sú ľudia schopní! Môžu vidieť niečo, čo neexistuje, a môžu byť slepí voči tomu, čo majú priamo pod nosom…

Ježiš jednou rukou objíme muža a rozptýli tak mračno strachu, ktoré žobráka držalo v biede. Spýta sa ho:

„Myslíš si, že by si spoznal Ježiša, keby pred tebou osobne stál?  A keby ti osobne podal pomocnú ruku, prijal by si ju?“

Muž sa naňho udivene pozrie a s neochvejným presvedčením povie: „Pravdaže by som to urobil. Čakám na to predsa celý život!“

„Si si istý?“

„No jasné. Som si tým rovnako istý ako svojou vierou, že existuje a že mu stojím za to, aby mi pomohol.“

Anjel to na svojom mieste už viac nevie vydržať. Najradšej by ihneď zoskočil zo stoličky, otvoril mužovi oči a povedal mu: „Veď sa pozri, vedľa teba predsa sedí Ježiš!“ Vie však, že to nesmie.

Hoci anjel ešte stále nerozumie, čo je vo veci, znova ho zozadu stiahne vír a pristane v rovnakom čase, ale v inom priestore, v celkom inom prostredí. Prepychový dom, ktorý patrí niekoľkým členom kedysi chudobnej, nám už známej rodiny. Rovno na príjazdovej ceste stojí obrovitánsky vianočný strom vyzdobený bielymi anjelmi a vianočnými guľami. Jednoducho pastva pre oči. V dome všetko tip-top, všade vianočné ozdoby, vôňa čerstvého vianočného pečiva, vkusne prestretý štedrovečerný stôl. Chýbajú už len ľudia, hoci je pokročilý večer.

vianočná dekorácia,

„Kde len všetci sú?“ pýta sa anjel. Vie predsa, že pre nich nie je nič dôležitejšie, ako byť v tento večer spolu a oslavovať v kruhu rodiny.

Odcudzení zmyslu

A už ich aj vidí. Niektorí z nich sú uponáhľaní a spotení, lebo ešte rýchlo behajú po obchodných domoch, než zatvoria, a zúfalo hľadajú nejaké darčeky pre druhých. Veci, ktoré snáď ešte nemajú. Ďalší cestujú z veľkej diaľky a sedia uväznení vo vianočných kolónach. Sú vystresovaní, nervózni, vyšťavení. So zlým svedomím sa krátko zastavia v reštaurácii s rýchlym občerstvením a niečo do seba hodia, hoci vedia, že čoskoro dostanú naservírované kráľovské jedlo. Matka rodiny, čerstvo osprchovaná, sviatočne vyobliekaná a s drahým mejkapom na tvári, leží v záplave sĺz na posteli, pričom ňou zmietajú emócie. Vianočná kapustnica zatiaľ vychladla. „Nikto ma už nemá rád,“ pomyslí si, „nikto nerešpektuje mňa ani tento sviatok, rodina sa rozpadne, hoci som obetovala všetko, aby som ich ešte aspoň raz udržala pokope.“ Ani len partner ju nevezme do náručia. Namiesto toho sedí urazene pred televízorom, nasrdený, že pre hlúpu, nafúknutú vianočnú večeru – kto ju dnes ešte potrebuje, všetci sme predsa ustavične prežraní – premešká svoj obľúbený program.

A potom sú tu ešte tí druhí:

Žena, ktorá sa trápi, lebo sa jej nepodarilo schudnúť do drahých šiat. Muž, ktorý sa hanbí ísť na sviatočnú večeru, lebo ho len prednedávnom opustila partnerka, ktorú na večeru hrdo ohlásil. Manželský pár, ktorý sa háda o tom, kto je na vine, že sa deti počas návštevy v nóbl dome nevedia vpratať do kože. Pubertiačka, ktorá nechce mať dočinenia so svojou snobskou famíliou a najradšej by sa v tento deň flákala s kamošmi po meste. A v neposlednom rade tridsiatnik, ktorý sa má čoskoro priženiť do tejto vplyvnej rodiny, lenže na základe špekulácie na burze prišiel o všetko, čo kedy vlastnil, vrátane sebaúcty a sebavedomia, a teraz ako (náš známy) žobrák žije na ulici, kým jeho bývalá snúbenica ešte neinformovala svoju rodinu o zrušení zásnub ani o tom, že za štedrovečerným stolom zostane jedno prázdne miesto.

Vianoce často prídu inak, ako si myslíme

Anjel neverí svojim očiam ani ušiam. To snáď nie je možné?! Čo sa stalo? Hoci majú títo ľudia celoročné Vianoce, vytratil sa z ich rodiny Duch Vianoc práve na Štedrý večer? Majú všetko a ani stopy po vďačnosti? Prečo to potom teda robia? Načo slávia tento sviatok?

zima, snech, svetlo, vianočné svetlo, vianočná rozprávka, pokoj, pohoda, mier,

Anjel premýšľa: Hoci ľudia teraz majú všetko a všetky možnosti, majú napriek tomu úzkosti, boja sa, hnevajú sa, sú zúfalí. Radosť, náklonnosť, vďačnosť, láska, vnútorný pokoj a mier sa im akosi vytratili. A hoci sa to na tomto mieste môže zdať neuveriteľné, anjel odrazu rozumie Duchovi Vianoc! Áno, aj teraz, keď ľudia vlastnia všetky hmotné statky, má ešte stále svoje oprávnenie! Keďže sú ešte stále uväznení v starých myšlienkach, spomienkach a túžbach, hľadajú vianočnú atmosféru na nesprávnom mieste.

Keď spomínajú na to, čo im za starých čias najväčšmi potešilo dušu a srdce, snažia sa aj dnes obdarovať blízkych čoraz väčšou pozlátkou, prvotriednymi sladkosťami a mimoriadnymi hmotnými statkami v nádeji, že opäť zažijú niekdajšie čaro a pocit blahobytu. A padne im zaťažko nájsť niečo, čo v iných vyvolá radosť ako kedysi, lebo sotva niekomu z nich chýba niečo hmotné. Aj chudobný žobrák mal kedysi všetko, ba dokonca viac, ako potreboval, ale nevedel si s tým nič počať. Podvedome sa zbavil všetkého pod zámienkou špekulácie na burze – najmä vo vnútornej nádeji, že bude znova môcť vzdávať vďaku za jednoduchosť, za maličkosti, za život na tejto Zemi.

Anjel zároveň vidí, ako Ježiš z bundy vytiahne pomaranč a ponúkne ho úzkostlivému mužovi. Aha ho, iskierka v očiach mu nakrátko rozjasní bledú tvár. Prijme pomaranč a… vie byť skutočne vďačný. Otvorí sa mu srdce a odrazu má zvláštny pocit, akoby… ale potom ho rýchlo potlačí, aby sa sám nepokladal za blázna. Lebo na krátky okamih sa mu zazdalo, že pred sebou vidí Ježiša. Obozretne a zahĺbený do seba olúpe pomaranč, rozpolí ho a podá jednu polovicu susedovi na schode, pričom ani nevie, že sa v tej chvíli dobrovoľne a rád delí o to málo, čo má, s Ježišom. Odrazu sa ešte aj jeho zmocní vianočná eufória. Anjel takmer neverí vlastným očiam, keď vidí, ako muž uvoľnene vstane, akoby nebol riadne stuhnutý a premrznutý, a podá ruku Ježišovi, aby pomohol vstať aj jemu. Anjel počuje, ako sa muž pýta: „Čo povieš, kamoš, nezájdeme do vývarovne? Dnes by tam mali mať teplučko a asi budú rozdávať aj vianočné sušienky.“

Ježiš jeho ruku radostne prijme, vstane a sprevádza muža do vývarovne, kde môže žobrák v teple, s trochou horúcej polievky v žalúdku a v ľudskej spoločnosti stráviť Štedrý večer, kým chlad predsa len aj tento raz zostane za dverami.

Vianočný anjel v službe

Anjel vôbec nechápe energetickú premenu tohto muža – aura mu znova žiari. Najradšej by tlieskal od radosti. Vie však, že je tak blízko ľudí, že by ho okamžite odhalili. Lenže aj tak, keď už je tak blízko, nemôže so svojou anjelskou prítomnosťou aj niečo urobiť? Načo je napokon anjelom?

Ihneď dostane nápad!

Ponáhľa sa k prepychovému domu, sadne si na jednu zo stoličiek za štýlovo prestretým stolom a aktivuje vo svojom vnútri všetky svoje schopnosti. Všetko, čoho je taký anjel schopný. Radosť, nadšenie, optimizmus, vďačnosť, zvedavosť, dôveru a v neposlednom rade samozrejme anjelskosť. Odrazu vie, čo ešte musí urobiť. Bez ohľadu na to, čo bude nasledovať v dome alebo v rodine, nesmie sa nechať vyviesť z rovnováhy, zo svojho anjelského pokoja. Jeho jedinou úlohou v tento večer, jeho (vianočným) darom tejto rodine, ktorá mu kedysi tak prirástla k srdcu, je: byť jednoducho sám sebou, byť jednoducho anjelom.

A už sa otvoria dvere a vojdú prví ľudia so slávnostným výrazom. Vo svojom vnútri sa kŕčovito snažia ovládať, aby hneď v úvode nepokazili vianočnú atmosféru, a hoci sú na smrť unavení a najradšej by padli do postele, vložia poslednú energiu do prekrásnej pretvárky.

Anjel sedí na mieste, ktoré by inak zostalo prázdne, a nenechá sa zmiasť. Žiari v radostnom očakávaní rozjímavého a mierumilovného sviatku, napĺňa miestnosť nádejou a anjelským teplom. Ďalší hostia vchádzajú do domu, ruky majú plné velikánskych, pestrofarebne zabalených darčekov, ktoré neisto položia pod vianočný stromček, lebo netušia, či dokážu súperiť s hodnotou iných darčekov.

Anjel vdychuje hodnotu každého jedného z týchto ľudí, ľúbi ich a odrazu sa stane pravý vianočný zázrak: v celej miestnosti a v ľuďoch sa začne šíriť pokoj. Zhodia svoje masky a hoci sa odovzdajú únave, niečo v nich sa pohne. Zdvihnú zrak, pozrú sa jeden na druhého a nazrú – aj keď je to iba na krátku chvíľu – za pretvárku. Bodnutie pri srdci im pripomenie … Vzdajú odpor, kŕčovitosť sa vytratí a konečne medzi nich môže aj tentokrát zavítať Duch Vianoc a obdarovať ich všetkým, čo v tento deň najsúrnejšie potrebujú: túžbou po pokoji a mieri, túžbou po sebe samom a po láske, spomienkou na rodinné puto a sebadôveru a vedomím, že každý z nich je v poriadku taký, aký práve je.

Ospalo a s vágnou spomienkou na niečo významné, všetci sa odrazu otočia k jednému miestu a hľadia do prázdna, akoby chceli spoznať, kto je ich ďalší štedrovečerný hosť. Niekto vstane a napriek nádhernému vianočnému osvetleniu zapáli sviečku a zostane s ňou stáť bez najmenšieho zhonu vedľa prázdnej stoličky. Zachváti ich príjemné chvenie a svrbenie. Malé dieťa sa začne srdečne smiať a priam by prisahali, že začuli kýchnuť anjela…

Veselé Vianoce a anjelský Štedrý večer!

© 12/2016 Kristina Hazlerová

 

Napsat komentář