Energetická psychosomatika,  Koučing vedomia,  Práca s energiou,  Spiritualita,  Vedomie,  Vedomý život,  Zdravie a liečenie

Multidimenzionálna únava a energetický jetlag

Print Friendly, PDF & Email

Hoci som k téme únavy napísala príspevok už pred rokmi – Nezodpovedné zaobchádzanie s únavou – a vo svojej knihe „BewusstseinsCoaching 1 – Das göttliche Paradoxon“ som jej venovala celú kapitolu, zdá sa mi, že nadišiel čas, aby som sa venovala ďalším možným aspektom vzniku únavy. Prečo si myslím, že dozrel čas venovať sa multidimenzionálnym príčinám únavy? Je to veľkou odozvou na môj príspevok na Facebooku, v ktorom som popísala príčiny multidimenzionálnej únavy, ktorú prirovnávam k jetlagu. V spomínanom článku o nezodpovednom zaobchádzaní s únavou som „vyčerpávajúce multidimenzionálne skúsenostné procesy“ opísala už v roku 2014. Tento článok však vtedy zostal z väčšej časti nepovšimnutý. Čo teda tentokrát vzbudilo viac pozornosti? Pravdepodobne prvá veta môjho príspevku:

„Väčšina ľudí netuší, že sa dá byť unavený aj dopredu!“

Ale poďme poporiadku…

Psychická únava

Vo svojej knihe BewusstseinsCoaching 1 sa zaoberám predovšetkým psychickou únavou:

Časy úplného oddýchnutia a relaxácie v tomto svete definitívne uplynuli. Svet na tejto Zemi je zaplavený informáciami. Nezastaviteľné a rýchle šírenie bezdrôtovej výmeny informácií túto situáciu nezlepšuje. Dnes už na tejto Zemi hádam neexistuje miesto, kde vládne ticho, pokoj a mier, aj keď sa nám to niekedy na prvý pohľad tak môže zdať. Mali by sme byť však vďační aj za takéto zdanlivo pokojné miesta. A preto ak sa naozaj chcete zotaviť zo záplav nepotrebných informácií, ktoré tečú cez vás a vaše okolie, musíte sa presunúť na miesto, kde sa to dá. Ako už bolo spomenuté, také miesto na Zemi už neexistuje. Ale v duchu je všetko možné! V duchu sa dá preniesť na hocijaké pokojné miesto, na miesto, kde vládnu ideálne podmienky, a tam sa zregenerovať a získať odstup od sveta zaplaveného sa opakujúcimi a množiacimi „zbytočnosťami“. 

A predsa, ak si nájdeme pokojné miestečko alebo vnútorný priestor na trochu času pre seba, oddych a relax, nestanú sa vždy len príjemné veci, ako píšem vo svojej knihe „Človek a jeho uzdravenie – Božské puzzle“:

To, že nie je vždy také ľahké zostať len sám so sebou, bez vonkajšieho rozptýlenia, bez vonkajších podnetov, bez zhonu, bez zdržiavania, bez „musím“ a „treba“, je zrejme každému jasné. Mnohým ľuďom najprv dochádza dych. U niektorých dôjde k zvýšeniu tlaku a zhoršeniu príznakov chronických chorôb, podobne ako počas víkendov alebo na dovolenke, keď odrazu nevieme, čo so sebou, poddávame sa tlaku z očakávania a pripravujeme sa na rýchly oddych, relaxáciu, úľavu, radosť a šťastie. Niet divu! Podľa mojich skúseností sa vo chvíľach, keď si telo a duch vydýchnu, začínajú hlásiť pnutia a blokády, na ktoré človek počas bežného dňa plného stresu nemal čas. Presne také, ktoré si človek nevedome „navodil“, aby dokázal obstáť a prežiť v rýchlo bežiacom systéme. Také, ktoré potláčajú našu nechuť, naše želania a túžby, udržiavajú ich pod pokrievkou. Ako má človek vedieť, čo chce, čo je jeho úprimnou túžbou, keď svoje želania dávno zamietol pod koberec, zatvoril do najspodnejšej zásuvky a nahradil mediálne pretláčanými alebo inými všeobecne uznávanými sugesciami?

V duchu je teda možné pravdepodobne všetko! Preto musí byť aspoň v duchu možné sa presunúť na nejaké pokojné miesto; na miesto, kde panujú ideálne podmienky a kde to človek aj dokáže vydržať sám so sebou, taký, aký práve je.  Ako ďalej píšem v knihe BewusstseinsCoaching (Koučing vedomia), nastáva ďalší problém:

Aj duch sám môže byť unavený!

Ako je to možné?

Ako môže byť duch unavený?

Nie je to rovnaká únava ako tá fyzická. Je to stav zúfalstva ducha, keď sa duch cíti byť nútený k neprestajnému trénovaniu svojej pozornosti a koncentrácie, aby z takého prílivu informácií následne odfiltroval to, čo je použiteľné, a pritom sa v tom nestratil alebo sa nenechal rozptýliť. „Duch“ sa cíti nešťastný, pretože má pocit, že sa vo svojich vlastných záležitostiach neposúva, ale sa topí v moci vyššie spomenutých zbytočností; a ak je vôbec možné z neho uniknúť, tak len veľmi pomaly a s obtiažou. A sotva si konečne ujasnil niektoré veci, pri ďalšom kroku znovu hrozí jeho potopenie sa. 

Moment! Nie je únava predsa spojená s určitými činnosťami?

Áno aj nie – ako vždy. Áno – s činnosťami, ktoré nerobíme dobrovoľne, pri ktorých si myslíme, že ich musíme urobiť alebo aj pri takých, ktoré vykonávame čisto zo zvyku, a pri ktorých ani nepremýšľame, či tento zvyk ešte vôbec má zmysel, či táto činnosť už nie je prekonaná. A… samozrejme aj pri činnostiach, ktoré nanajvyš odporujú nášmu vlastnému vnútornému nastaveniu.

Keby neexistovala únava, akú šancu by mal „vykoľajený“ človek prerušiť činnosť, ktorá ho unavuje?

Potreba oddýchnuť si predsa očividne ponúka možnosť prísť k samému sebe, a celú „záležitosť“ si premyslieť, resp. konečne sa spýtať: „Prečo som z tohto či tamtoho unavený?“ Už len položiť si túto otázku by bola vynikajúca príležitosť zaobchádzať so signálom „únava“ vedomejším spôsobom. 

Nie je teda únava ako únava!

Procesná únava

Aj pri takej zdanlivo jednoduchej záležitosti ako je únava by mali ľudia pomaly pochopiť, že rozhodujúcu úlohu hrá stupeň vlastného rozvoja a vedomia. To, čo unavuje jedného, iného nemusí unaviť ani zďaleka, dokonca ho môže aj vzpružiť…

Pre mnohých dnešných ľudí sa tento život formuje ako rýchly sled (retrospektíva) všetkých ešte „otvorených“ minulých životov. To, čo kedysi trvalo celý život, je dnes len prestupnou stanicou. Človek zostáva v stanici podľa toho, aký je stupeň náročnosti témy a podľa vlastnej pripravenosti rozpoznávať a opúšťať. Niekedy zostane len päť minút alebo pár dní, inokedy v nej uviazne na niekoľko rokov, aby sa potom ihneď posunul do ďalšej stanice, čiže do ďalšieho života. Niet divu, že niektorí ľudia sa cítia, akoby v tomto živote už prežili niekoľko životov za sebou (alebo jeden cez druhý).

Ešte nikdy predtým nebol náš osobný systém vystavený ničomu porovnateľnému.  Najprv musí zistiť a otestovať, ako ďaleko a ako rýchlo vôbec môže ísť. Niekedy hlava dokáže rozhodovať v priebehu sekúnd, ale toto poznanie dá do pohybu také vlny a množstvá energie, že telo v pomere k nim často potrebuje celé mesiace, aby ich spracovalo a včlenilo ich.

Už toto všetko sú veľmi vyčerpávajúce procesy. A tu hovorím len o udalostiach, ktoré sa pohybujú lineárne, jedna z druhou, v optimálne prichádzajúcom poradí.  Ale čo ak to niektorým špecialistom nestačí a ich ohliadanie sa za životom a možno aj ich pohľad vpred do života neprebieha lineárne, ale cestou multitaskingu, čiže v mnohých dimenziách? Čo ak niekto počas zdanlivo všedného dňa pracuje na témach viacerých životov… (viac k tejto téme v článku “Nezodpovedné zaobchádzanie s únavou“) 

To je všetko pekné a dobré, väčšina ľudí však netuší, že sa dá byť unavený aj dopredu!

Ako je to možné?

Multidimenzionálna únava a energetický jetlag - autorka článku Kristina Hazler
Dokážeme byť unavení aj vopred …

Multidimenzionálna únava

Tento fenomén sa vyskytuje najmä u ľudí s vyššími vibráciami a u citlivých osôb, teda u ľudí s rozšíreným energetickým systémom a/alebo vedomím. Ak totiž takýchto ľudí očakáva nejaký termín, stretnutie, situácia vo frekvenčnej sfére, ktorá sa nachádza nižšie ako ich vibrácie (čo sa stáva často), teda napríklad návšteva na úrade, nákup v supermarkete,  stretnutie s triednym učiteľom dieťaťa atď., môže sa stať toto:

  1. Automatické prestavenie energetického systému

Ak je systém už schopný sa automaticky optimálne nastaviť na rôzne situácie a frekvencie (multidimenzionalita), potom sa prehupne do frekvenčného intervalu potrebného pre tú ktorú situáciu, aby bola možná optimálna komunikácia a stretnutie. Vo väčšine prípadov to znamená, že náš systém musí znížiť „obrátky“, resp. z rozšírenia sa „scvrkne“, čo zároveň znamená menšie množstvo privádzanej energie v porovnaní s tým, ako sme zvyknutí, pričom systém musí zároveň spracovať hustejšie energie (už vopred). Ak sa v takýchto momentoch budeme snažiť držať v našich zabehnutých koľajach ako sú napríklad určité stravovacie spôsoby, zvyk pohybovať sa alebo športovať (alebo aj nešportovať), pracovné návyky, zabehnuté činnosti, spánkový a časový manažment atď., sťažíme si naše celostné zharmonizovanie pre potrebné, optimálne prestavenie frekvencie a následné opätovné prenastavenie na našu vlastnú vibráciu. Takže tu treba brať ohľad aj na naše individuálne impulzy v závislosti od situácie a aj na spojitosti so všetkými ovplyvňujúcimi oblasťami ako je strava, pohyb, konanie atď, lebo už len samotné upustenie od určitých surovín a nahradenie inými v jedálničku, alebo aj časový posun kedy sa stravujeme môže spôsobiť obrovskú úľavu. Malá nebadaná zmena môže mať často veľký účinok, na to by sme nemali zabudnúť.

  1. Kolízia a harmonizovanie

Ak náš vlastný systém ešte nemá schopnosť automatického prispôsobenia sa, tak v prípade budúceho stretnutia už vopred dochádza k energetickej „kolízii“. Narážajú na seba dva alebo viaceré systémy (polia) energie a vedomia, ktoré si často konkurujú, či odporujú a bojujú proti sebe v zmysle: v koho energetickom poli sa má stretnutie uskutočniť? A ktoré frekvencie sú tie pravé? Na ktorej frekvencii sa má odohrávať komunikácia, spoločná kreácia? Kto má ustúpiť a kto má byť ten, čo určuje smer? Približovaním oboch systémov sa rozvíri veľmi veľa hrubo- a jemnohmotného „prachu“ (už vopred), ktorý musí náš systém neustále spracúvať, aby bola komunikácia a stretnutie vôbec možné. Tie potom prebiehajú kostrbato, často bojovne, únavne, vlečú sa a niet divu – už dopredu je v nich zarobené na nedorozumenia a zlé pocity. Tu môžu pomôcť spoločné aktivity, ustálenie sa na spoločnej úrovni/frekvencii. Nakmitať nás na rovnakú frekvenciu môže aj spoločné (rovnaké) jedlo, spoločný pohyb, šport a iné činnosti. Nevýhodou je, že spojenie vytvorené len na základe takýchto činností nie je trvalé a musí sa neustále udržiavať/obnovovať, čo si žiada veľmi veľa energie a tým nás unavuje. Nie nadarmo Rusi začínajú obchodné rokovania fľašou vodky: Najprv si pripijeme, a potom sa bude vyjednávať na jednej vlnovej (vodkovej) dĺžke.

V oboch prípadoch nehrá veľkú úlohu, či sa človek vedome nastaví na nejakú situáciu, alebo je pred ním niečo, o čom netuší. Jeho vlastný systém je napriek tomu v pohotovosti, hoci sa pripravuje na ešte „netušené“ stretnutie. Ako si to môžeme predstaviť lepšie?

Vstanem skoro, v dobrej nálade, som vyspatá, všetko naznačuje pekný, tvorivý deň. Sadnem si k počítaču, chcela by som pre vás napísať nejaký pekný príbeh. Po niekoľkých vetách náhle prelom! Akosi to nechce prúdiť, myšlienky sa mi vykoľajujú, hrudník mi stláča kŕčovitý pocit. Čo sa zrazu stalo? V mojom viditeľnom a vedomom svete vôbec nič! Idem sa prejsť, aby som získala odstup, ale nenastáva žiadne zlepšenie. Mám nutkavú potrebu niečím sa napchať, aby som tomu hryzavému pocitu v žalúdku dala niečo na jedenie. A keďže ja som ja, už viem, že to nie je mnou, že to je iba akýsi vnem niečoho, o čom však ešte neviem, čo ešte nevidím. Často stačí krátka rozcvička, takže nasadnem na bicykel, zabicyklujem si, aby som sa potom znovu odľahčená vrátila k môjmu príbehu. A znovu nič! Znovu žiadne zlepšenie. Takto nepokojne prejde deň, potom noc a až na ďalší deň sa mi rozjasní: Pred domom stretnem susedku, ktorá je veľmi pobúrená a vylieva si zlosť o ostatných susedoch a keď už je tak pekne vo švungu, vo svojej rozčúlenosti sa jej podarí naložiť aj mne, čo sa jej na mne nepáči. Cítim, že táto zlosť v nej vrie už niekoľko dní a vo svojich myšlienkach ma teraz využíva ako projekciu. K tomuto stretnutiu teda malo prísť. Ale namiesto toho, aby ma to teraz stálo energiu, cítim sa po ňom odľahčene. Konečne to bolo vonku, zviditeľnené a vyslobodené! Negatívna energia susedkiných myšlienok a emócií, ich pole zasahovalo až do mojej kancelárie a tým rušilo moju kreatívnu myseľ. Po krátkej prestávke dostanem zrazu impulz, ako tento stret môžem spracovať vo svojom aktuálnom texte a hneď sa mi aj píše ako som zvyknutá. Skúsenosť so susedkou bola vlastne dielikom skladačky, ktorý mi chýbal, aby som mohla svoj text dostatočne plasticky dopísať. Natešená si sadám k počítaču a ťukám ostošesť do kláves. Znovu som v mojom „flow“!

Malo by byť jasné, že z tejto predbežnej únavy sa človek môže vyspať a oddýchnuť si až vtedy, keď sa situácia uskutočnila a v ideálnom prípade človek aj pochopil, o čo išlo, a je si vedomý dôvodu, prečo bola potrebná. Až potom môže aj energeticky a duchovne prejsť k ďalšej udalosti, na ktorú zas potrebuje optimálne frekvenčné nastavenie.

Moja nemecká redaktorka mi k tomuto odseku napísala nasledujúcu poznámku:

„Ten stav po prežitej situácii vnímam ako akúsi opicu bez alkoholu, hoci tá, tu popísaná predbežná únava sa u mňa zreteľne objavila až v poslednej dobe. Ale je mi jasné, že to má niečo spoločné s frekvenciou kmitania, hoci takúto intenzita vnímam aj ako určité varovanie.“

Žiaľ, momentálne pred mnohými, mnohými ľuďmi stojí neuveriteľne veľa „situácií“ – takzvaných nevybavených/odložených záležitostí, ktoré sa jedna za druhou vyplavujú a tým sa im stále menej darí zotrvať v obľúbenej frekvencii. Nie je to ani vždy prospešné, keďže takéto „prepínania“ z jedenej frekvencie na druhú sú situačne podmienené a v závislosti od flexibility systému jedinca často veľmi zdĺhavé a odčerpávajú množstvo síl. Pokiaľ ľudia budú naďalej nevedome zaobchádzať s plánovaním termínov a behať od jedného k druhému, nemôžu očakávať zlepšenie komunikácie a riešenia problémov pomocou optimálneho nastavenia systému. Okrem toho, ak to pripustíme, tak naše vyššie Ja rozhoduje, čo je v ktorom okamihu to „menšie zlo“, resp. čo, ktorá okolnosť, ktoré nastavenie je optimálnejšie a dovedie nás rýchlejšie k nadradenému cieľu v zmysle životného/duševného plánu.

Pocitová strata pamäte

Do tejto kategórie patrí aj strata pamäte a/alebo myšlienok. Samozrejme nie každá, ale niektoré. Ak je náš mozog už s ľahkosťou schopný a zvyknutý spracúvať rôzne vnemy, procesy a myšlienky na vyššej frekvencii, tak, ak z tejto frekvencie vypadneme, máme pocit, akoby nám naše vlastné myšlienky a spomienky utekali/mizli. Niekedy sa energetický systém tak kontrastne prestaví, že máme dojem, akoby sme mali zrazu úplne iný charakter (ako odlišný odtlačok prsta). Tento prípad môžeme prirovnať k výmene pevného disku. Sme prepnutí na „núdzový pevný disk“, ktorý je očistený od všetkého, čo nepotrebujeme pre plánované stretnutie. Pomocou neho nemôžme reagovať podľa vyšliapaných chodníčkov, a musíme objavovať nové cesty a možnosti. V tomto bode dostane mnoho ľudí strach alebo dokonca záchvaty paniky, pretože sa mentálne nedokážu dostať k svojim obvyklým programom, k obvyklým informáciám, ani k tomu, ako sú zvyknutí vidieť samých seba, svet a ľudí. Nerozumejú, čo sa s nimi deje a rušia naplánované schôdzky. Hlúpe pritom je, že ich stav napriek zrušeniu často pretrváva aj naďalej, až kým sa „osudné“ stretnutie predsa len neuskutoční.

Mne sa to často stáva pri seminároch, ktoré musím viesť v starom systéme. Už pár dní predtým si všimnem, ako čosi vo mne chradne, ako sa čoraz viac zmenšujem, a to práve vo chvíli, keď mám ísť tam, kde sa takmer všetci navyšujú a kde je všetko nadmieru umelo nafúknuté. Prvých 10 minút semináru stojím vratkých nohách a s pocitom, že mám zo mňa a môjho vedomia k dispozícii len 10 percent. Medzičasom však viem, že to má svoje opodstatnenie a že musím len dôverovať. Skúsenosti ma naučili, že týchto pocitových desať percent je viac ako dosť na to, aby som bez narušenia prežila v skostnatenom svete, a neodniesla si z toho veľa energetických a duševných modrín. A koniec koncov si nikto môj stav nevšimne, takmer nikomu mojich zvyšných 90 percent nechýba, lebo práve oni fungujú na ešte menšom limite.

Najlepšie ako vieme

Chorobou tejto spoločnosti je, že my všetci, aj spirituálni ľudia a poradcovia, sme tak nastavení, že si myslíme, že musíme zo seba dať vždy minimálne stodvadsať percent! Musíme byť vždy v top forme, v najlepšej kondícii, s najlepším vyžarovaním, vibráciami, múdrosťou, prepojením, láskou a neviem čím ešte. A určitým spôsobom to aj sedí, len že slovo „najlepší“ neznamená 120 percent! A ani 100! Ani 90! Znamená to „optimum“ – vždy tak, ako je to najlepšie (!) pre danú situáciu, pre naše ja. A predstavte si, niekedy toto „optimum“ znamená aj byť unavený, hoci to znie neuveriteľne.

Energetický jetlag

V závislosti od toho, aké intenzívne bolo také prenastavenie sa, sa na pár hodín alebo aj dní cítime sa vykoľajene, alebo, ako hovoríme my vo Viedni: mimo. Amadea S. Linzer z lunaria.at tomu dala trefné pomenovanie energetický jetlag a napísala mi:

„… ja tento fenomén, ktorý pociťujem pred a po takmer všetkých termínoch (žiaľ, aj súkromných) nazývam ‚energetický jetlag‘. VŽDY sa potom musím dokázať zo stavu ‚vykmitať‘, inak si neviem sama so sebou nič počať.“

Skutočne to tak cítim aj ja a pripadá mi logické hovoriť tomu jetlag, pretože tu dochádza k istému, hoci nevedomému posunu v časopriestore. Stretávaním s ľuďmi, ktorí, z nášho pohľadu, ešte visia v starom svete, alebo v minulosti, dokonca v inom storočí, tak sa pri kontakte s nimi pohybujeme v inej časovej zóne. Pre mňa je to najčastejšie ako cesta časom naspäť do minulosti, do starého sveta, v ktorom sa ja osobne nepohybujem už niekoľko desaťročí alebo dokonca niekoľko životov. Pre druhú stranu je to podobné, a je možné, že pri stretnutí s nami vo svojej časovej rovine majú skôr podvedomý pocit, že vrhli pohľad do budúcnosti. Často si potom na stretnutie s nami spomínajú len veľmi hmlisto, ak si vôbec spomenú. Alebo ako vo sne, ktorý po prebudení nedokážu uchopiť a o niekoľko rokov neskôr sa im prejaví vo forme déjà-vu.

Samozrejme, aj pre ľudí s rozšíreným vedomím existuje možnosť cestovať v čase dopredu, ale tí sa pritom necítia ako pri jetlagu, ale oslobodzujúco, pod podmienkou, že sa ocitnú v osvietenejšej budúcnosti a nie v scenári ako z hororu.

K tomu ešte píše Amadea:

„Porovnanie s cestovaním v čase je príhodné. Predsa len sú často stretnutia „s ľudmi s ťažkými vibráciami“, kontakty s ľuďmi, ktorých som stretla počas predchádzajúcich rokov a ktorí sa potom nevyvíjali ďalej. K ústupu od týchto súputníkov na našej ceste zvyčajne dochádza čisto z energetických dôvodov. Predpokladám, že to tak má mnoho čitateľov tohto textu.“

Únava ako nástroj duchovného vedenia

Ako vidno, nie je únava ako únava.  Niekedy je jednoducho len nástrojom, aby nám pomohla dostať sa k optimálnej forme samého seba. Keby sme neboli unavení, keby sme niekedy neboli extrémne unavení (keby sme neunavovali samých seba), niektorým musí byť dokonca až na odpadnutie, aby tak konečne dali vtedy pokoj, keď je to potrebné a aj v ich prospech, len to ešte iným spôsobom nevedia pochopiť. Taká únava je teda aj spôsob komunikácie života s nami, pomoc pri optimálnom nastavení sa na ďalšiu epizódu nášho života, ktorá je pre nás potrebná, a na ktorú už pravdepodobne dlho čakáme. Prosím, spomeňte si na to nabudúce, keď sa budete cítiť unavene.

Zaujíma vás vedomé zaobchádzanie s multidimenzionálnou únavou a multidimenzionálnymi energetickými adaptáciami a chcete sa naučiť, ako sa váš vlastný systém dokáže automaticky prispôsobiť? Rada vám poradím a poskytnem koučing. Ak sa niekde nazbierajú viacerí záujemcovia, rada pre vás usporiadam workshop s praktickými cvičeniami. Email -> Kontakt

© 08/2019 Kristina Hazler (preklad z môjho nemeckého originálu Multidimensionale Müdigkeit und der energetische Jetlag, preložila Linda Magáthová)

 


Prečítajte si aj:

  •  


     

  • Tento článok vychádza z mojich vlastných skúseností a odráža môj osobný názor. Má informačný charakter a môže stimulovať k posunu perspektívy, rozšíreniu obzoru a vedomia. Článok neposkytuje žiadne zdravotné rady. V prípade zdravotných problémov sa obráťte na lekára.

  •  


     

  •  


     

  • Poradenstvo, koučing, terapia a tréning vedomia

    Moja kancelária/prax sa nachádza vo Viedni, ak nemáte možnosť prísť do Viedne, tak ponúkam aj veľmi efektívne poradenstvo na diaľku. Viac sa dozviete tu ->

  • Kontaktný formulár

    Tento formulár môžete použiť na prvý kontakt, alebo na informovanie o možnosti voľného termínu. V textovom poli sa pokúste podrobnejšie popísať svoju záležitosť.


  •  


     

  •  


     

  •  


     

  • Amazon.de

  • Blogheim.at

    Blogheim.at Logo