Si pripravený? Si pripravený vpustiť do svojho života hojnosť? Si pripravený otvoriť dvere? Žiadne KEĎ a žiadne ALE, žiadne podmienky. Nielen ako test, pre istotu len tak trochu na vyskúšanie. Vpustiť do svojho života hojnosť so všetkým, čo k nej patrí, znamená, že sa najprv postavíš zoči-voči tomu, prečo si ju vyvrel a vylúčil, prečo si odstránil zo svojho života to, čomu si nerozumel. Si pripravený pochopiť, že hojnosť so všetkým čo k nej patrí, znamená vlastne hojnosť (životných) skúseností, bez ich hodnotenia. Žiadne výnimky, žiadne áno – túto hojnosť chcem, lebo je príjemná a nie – táto sa mi nepáči, bolí, tlačí, štípe, zlostí a som z nej smutný. Ty sa môžeš skúsenosti hojnosti otvoriť alebo sa voči nej uzavrieť, ale nemôžeš ju filtrovať, deliť, si ju vyhľadávať. Byť a žiť v hojnosti neznamená len to, že budeš v budúcnosti a starobe zabezpečený či chodiť nakupovať bez toho, aby si sa pozeral na cenu,…

Emócie verzus empatia, alebo „Prečo si ma nik nevšíma?“ Vcítiť sa do kože iných a vnímať ich citové stavy sa mi po dlhých rokoch môjho empatického pôsobenia zdá byť takmer nezvládnuteľnou úlohou, či dokonca ilúziou. Po tom všetkom čo som zažila a po všetkom čo som kedy cítila a do čoho som sa vcítila sa mi zdá, že na svete sú ľudia, ktorí nesmierne túžia po tom, aby sa niekto do nich vcítil a konečne spoznal čo sa v nich odohráva. Celou bytosťou zúfalo komunikujú otázku: „Prečo nik netuší ako mi je, ako sa mám?“ A vlastne, dobrá otázka. Prečo to nik nevníma? Preto, lebo je tento svet taký krutý a bezcitný? Alebo preto, lebo v skutočnosti to, čo by dotyčný chcel, aby senzibili v jeho prípade vnímali pravdupovediac nejestvuje? Čo ak je vlastný, sebou vnímaný pomyselný emocionálny stav, iba akýmsi pomýleným prianím a predstavou? Predstavou čoho? Vlastných „rádoby“ pocitov, pocitov, ktoré by sa patrilo…