{"id":3011,"date":"2014-10-20T15:44:00","date_gmt":"2014-10-20T13:44:00","guid":{"rendered":"http:\/\/kristinahazler.com\/?p=3011"},"modified":"2026-02-10T13:47:50","modified_gmt":"2026-02-10T12:47:50","slug":"zrkadlenie-a-transformacia-vedomia-sny-metafora-podvedomia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kristinahazler.com\/sk\/zrkadlenie-a-transformacia-vedomia-sny-metafora-podvedomia\/","title":{"rendered":"Zrkadlenie a transform\u00e1cia vedomia – sny, metafora podvedomia"},"content":{"rendered":"

V\u00a0\u010dase, ke\u010f som denne usilovne meditovala a\u00a0takmer \u00faplne opustila svet biznisu, aby som kone\u010dne mohla robi\u0165 nie\u010do zmysluplnej\u0161ie ako len \u201eprid\u00e1va\u0165 na pln\u00fd plyn\u201c a\u00a0st\u00e1le dokola prekon\u00e1va\u0165 minuloro\u010dn\u00e9 zisky, sa mi jednej noci prisnil zvl\u00e1\u0161tny sen:<\/p>\n

\u201eOcitla som sa v\u00a0dome svojich snov. Priestrann\u00fd, svetl\u00fd, otvoren\u00fd, jasne \u010dlenen\u00fd. Okrem bieleho muriva pod\u010diarkovali vzdu\u0161n\u00fa atmosf\u00e9ru sklo a\u00a0u\u0161\u013eachtil\u00e1 oce\u013e. Dom bol jednoducho zariaden\u00fd, akoby sa tam \u010dlovek len ned\u00e1vno nas\u0165ahoval, a rozprestieral sa cez tri poschodia, pri\u010dom nemal skoro \u017eiadne dvere. V\u0161etko bolo otvoren\u00e9, dalo sa spolu rozpr\u00e1va\u0165 odv\u0161adia\u013e dov\u0161adia\u013e (a s ka\u017ed\u00fdm). Cez ve\u013ek\u00e9 okenn\u00e9 tabule dopadalo dnu v\u00a0pr\u00edjemnom uhle slnko, no neoslepovalo, ale e\u0161te intenz\u00edvnej\u0161ie osvecovalo priestory. C\u00edtila som sa slobodne a\u00a0predsa bezpe\u010dne, pr\u00edjemne zaliata teplom slne\u010dn\u00fdch l\u00fa\u010dov. A\u00a0vtedy sa to stalo! St\u00e1la som na pr\u00edzem\u00ed, v\u00a0strede ob\u00fdva\u010dky, ke\u010f sa cel\u00e1 podlaha za\u010dala plni\u0165 \u0161pinavou vodou a\u00a0bahnom. Bahno pr\u00fadilo dovn\u00fatra popod vchodov\u00e9 dvere, st\u00fapalo pomedzi mramorov\u00e9 kachli\u010dky a cez \u0161k\u00e1ry. Nemohla som tomu uveri\u0165! Podlaha u\u017e viac nebola biela, ale tmavosiv\u00e1, m\u00e4kk\u00e1. St\u00e1la som v\u00a0tejto odpornej \u017ebrnde u\u017e po \u010dlenky. A\u00a0ona st\u00fapala a\u00a0st\u00fapala, bola \u010doraz vy\u0161\u0161ie \u2013 neuverite\u013ene r\u00fdchlo sa \u0148ou plnila cel\u00e1 miestnos\u0165, dokonca cel\u00e9 pr\u00edzemie. Letm\u00fd poh\u013ead z okna mi uk\u00e1zal neuverite\u013en\u00fa sp\u00fa\u0161\u0165! Bola toho pln\u00e1 ulica! St\u00e1la som ako pred akv\u00e1riom, za sklom, nedotknut\u00e1 t\u00fdm, \u010do sa dialo vonku. Ba \u010do viac! Bahnov\u00e1 hmota na ulici bola u\u017e meter vysok\u00e1. Ako obrovsk\u00e1 vlna sa t\u00e1to obluda pretl\u00e1\u010dala uli\u010dkami, tla\u010dila v\u0161etko pred sebou alebo pochov\u00e1vala v\u0161etko pod sebou. Ni\u010d jej neodolalo. Budovy bu\u010f padali jedna za druhou ako dom\u010deky z\u00a0kar\u00e1t alebo ich jednoducho zaplavilo a\u017e po strechu, ka\u017edu\u010dk\u00fd k\u00fat, ka\u017ed\u00fa \u0161trbinu. Vystra\u0161ene som be\u017eala ku schodom, aby som na\u0161la bezpe\u010die na \u010fal\u0161om poschod\u00ed. T\u00e1 hmota bola nepr\u00edjemne lepkav\u00e1 a\u00a0tuh\u00e1, takmer sa mi nepodarilo pohn\u00fa\u0165 z\u00a0miesta. P\u00f4sobila ako v\u00e1kuum, mala priam pris\u00e1vac\u00ed \u00fa\u010dinok, moje nohy sa nie a\u00a0nie (ako v\u00a0spomalenom z\u00e1zname) odlepi\u0165 od podlahy. Ak by som tam pod vplyvom\u00a0\u0161oku takto nehybne st\u00e1la \u010do i\u00a0len o\u00a0chv\u00ed\u013eku dlh\u0161ie, zostala by som tam zrejme naveky vekov pribet\u00f3novan\u00e1 a mumifikovan\u00e1. Kone\u010dne sa mi podarilo dosta\u0165 sa na vy\u0161\u0161ie schody, tam, kde bol svet e\u0161te neporu\u0161en\u00fd a\u00a0v\u00a0poriadku. V\u0161etko bolo na\u010falej biele a\u00a0ligotalo sa na slnku. Len ja som bola niek\u00fdm, kto ru\u0161il stresom a\u00a0panikou, ako aj zablaten\u00fdmi stopami, ktor\u00e9 som nech\u00e1vala za sebou, to pokojn\u00e9 z\u00e1ti\u0161ie. Bolo mi to jedno. Len sa \u010do najsk\u00f4r dosta\u0165 do bezpe\u010dia. Na hornom poschod\u00ed som sa kone\u010dne mohla pokojne pozrie\u0165 z\u00a0okna. Bahno na pr\u00edzem\u00ed u\u017e vyst\u00fapilo do v\u00fd\u0161ky kolien a\u00a0ja som sa sna\u017eila zhodnoti\u0165 situ\u00e1ciu na ulici. Ako vysoko to e\u0161te vyst\u00fapi? Zdalo sa mi, \u017ee \u00farove\u0148 bahna v\u00a0doln\u00fdch izb\u00e1ch sa vyrovn\u00e1vala tej na ulici. Poh\u013ead na ulicu nebol pr\u00e1ve najupokojuj\u00facej\u0161\u00ed. V\u00a0dia\u013eke som videla kopce, vysok\u00e9 tmav\u00e9 kopce, ktor\u00e9 sa ako tsunami pretl\u00e1\u010dali \u00fazkymi uli\u010dkami a\u00a0cestami, s\u00edce ve\u013emi pomaly, opatrne, zato ale d\u00f4sledne. Ich tlaku nemohlo ni\u010d odola\u0165. O\u00a0nie\u010do \u010falej, tam kde boli ulice e\u0161te pomerne schodn\u00e9, si \u013eudia utekali zachr\u00e1ni\u0165 \u017eivoty. Potk\u00fdnali sa, padali jeden cez druh\u00e9ho, n\u00e1hlivo sa znova stavali na nohy a\u00a0be\u017eali a\u00a0be\u017eali… ale kam? Sledovala som, ak\u00e1 nemo\u017en\u00e1 bola ich n\u00e1dej na \u00fatek od katastrofy, na z\u00e1chranu. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r ich z\u00e1plava aj tak dobehne. K\u00fdm som pozorovala t\u00fato scen\u00e9riu, vyst\u00fapilo blato pred mojim oknom a\u017e do \u00farovne prv\u00e9ho poschodia. Tlak masy za\u010dal, ako u\u017e aj ni\u017e\u0161ie, pretl\u00e1\u010da\u0165 bahno cez \u0161k\u00e1ry medzi oknami. Jeden poh\u013ead dolu sta\u010dil, aby som uvidela, \u017ee spodn\u00e9 poschodie u\u017e takmer celkom zmizlo, ako keby ho niekto cel\u00e9 vyplnil \u010derstv\u00fdm bet\u00f3nom. Za oknom boj o\u00a0\u017eivot pokra\u010doval. Nieko\u013ek\u00ed \u013eudia sa z\u00a0posledn\u00fdch s\u00edl vy\u0161plhali na strechy domov a\u00a0\u010dakali na z\u00e1chranu. Odkia\u013e v\u0161ak mala pr\u00eds\u0165, nikto netu\u0161il. Jedin\u00e1 mo\u017en\u00e1 cesta, ktor\u00e1 e\u0161te zostala vo\u013en\u00e1, bola obloha. Len stadia\u013e mohla pr\u00eds\u0165 z\u00e1chrana. Helikopt\u00e9ra? Vedel v\u00f4bec niekto mimo n\u00e1\u0161ho mesta, \u010do sa u\u00a0n\u00e1s dialo? Alebo to sn\u00e1\u010f postihlo cel\u00fd svet? Masa st\u00fapala a\u00a0st\u00fapala. Strh\u00e1vala u\u017e \u013eud\u00ed zo striech ni\u017e\u0161\u00edch domov. Sna\u017eili sa pl\u00e1va\u0165, na chv\u00ed\u013eu sa dr\u017eali na povrchu masy, ktor\u00e1 ich tla\u010dila pred sebou, no \u010d\u00edm viac sa pok\u00fa\u0161ali h\u00fdba\u0165, t\u00fdm viac ich to pohlcovalo, t\u00fdm viac klesali hlb\u0161ie.\u00a0 Len t\u00ed, \u010do sa u\u017e vzdali, si nejako dok\u00e1zali udr\u017ea\u0165 hlavu nad hladinou. Ich tel\u00e1 nedobrovo\u013ene surfovali po hrebe\u0148och bahnov\u00fdch v\u013an.<\/em><\/p>\n

Nedarilo sa mi odtrhn\u00fa\u0165 o\u010di od hr\u00f4zy, \u010do sa diali pred moj\u00edm domom. Tento tmav\u00fd \u00fakaz siahal zvonku u\u017e do polovi\u010dky okien a\u00a0ja som sa sna\u017eila odhadn\u00fa\u0165, ako vysoko e\u0161te vyst\u00fapi. Vydr\u017e\u00ed to dom? Bude dostato\u010dne vysok\u00fd? Zost\u00e1valo mi u\u017e len jedno poschodie. Mo\u017eno by som sa v najhor\u0161om mohla dajako zachr\u00e1ni\u0165 e\u0161te v\u00a0podkrov\u00ed. Vedela som, \u017ee zr\u00fatenie domu u\u017e nehroz\u00ed. V\u010fakabohu ho postavili stabilne a\u00a0v\u010faka nieko\u013ek\u00fdm netesniacim miestam \u2013 ktor\u00e9 sa hl\u00fapo povedan\u00e9 uk\u00e1zali ako v\u00fdhoda \u2013 mohlo bahno nepretr\u017eite pr\u00fadi\u0165 dnu, vyp\u013a\u0148a\u0165 zvn\u00fatra izby a t\u00fdm\u00a0podopiera\u0165 a\u00a0vystu\u017eova\u0165 cel\u00fd dom. Ak by som aj nejako mala pre\u017ei\u0165, \u010do sprav\u00edm potom? V\u0161etko naokolo bude pochovan\u00e9. Po tej hmote sa ur\u010dite nedalo chodi\u0165… To v\u0161ak nebola moja najnaliehavej\u0161ia staros\u0165. Ke\u010f\u017ee som pod nohami op\u00e4\u0165 uc\u00edtila nie\u010do tmav\u00e9 a\u00a0mokr\u00e9, n\u00e1hlila som sa ku schodom a\u00a0vy\u0161la som na najvy\u0161\u0161ie poschodie. Potom som mohla vyliez\u0165 u\u017e len na strechu a\u00a0dr\u017ea\u0165 sa tam, ale t\u00fdm by to skon\u010dilo. Ak sa vlna dovtedy nezastav\u00ed, tak som straten\u00e1 rovnako ako ostatn\u00ed. Znovu som st\u00e1la pred oknom v\u00a0poslednej svetlej miestnosti a\u00a0smutne, straten\u00e1 v\u00a0my\u0161lienkach, som h\u013eadela von. Zrazu som zbadala \u010dosi zauj\u00edmav\u00e9. Mal\u00fd \u010dln, alebo sk\u00f4r kajak, a\u00a0v\u00a0\u0148om sedel mlad\u00fd mu\u017e. \u010cln sa pokojne, nedotknuto dejom okolo, pohyboval na povrchu bahna, doslovne sa nim nechal nies\u0165. Mu\u017e v\u00a0\u0148om nepanik\u00e1ril, nevesloval o\u00a0\u017eivot. Zdalo sa, akoby mal preh\u013ead nad celou situ\u00e1ciou a\u00a0ak\u00fdsi nadraden\u00fd pocit k\u00a0tomu, \u010do sa tu pr\u00e1ve dialo. Vtom zbadal m\u0148a za oknom, \u017eiarivo sa na m\u0148a usmial a\u00a0veselo mi zak\u00fdval. Spoznala som ho. Bol to jeden zn\u00e1my z\u00a0d\u00e1vnych \u010dias, dobr\u00e1 du\u0161a s \u010dist\u00fdm srdcom.\u00a0 Niekto, kto by nevedel ubl\u00ed\u017ei\u0165 ani muche. Pre m\u0148a to b\u00fdval mil\u00fd chlapec, ale pr\u00edli\u0161 jednoduch\u00fd, prieh\u013eadn\u00fd, otvoren\u00fd, bez …, bez tajomstiev. Nebolo treba ve\u013ea n\u00e1mahy, aby \u010dlovek nazrel do jeho vn\u00fatra. Nebolo treba h\u013eada\u0165, p\u00e1tra\u0165, h\u00e1da\u0165 \u2013 v\u0161etko mu le\u017ealo priamo na dlani. A\u00a0teraz? Nechal sa bez strachu s\u00a0d\u00f4verou v\u00a0to, \u010do pr\u00edde, nies\u0165 pusto\u0161iacou vlnou. Akoby bol pr\u00edli\u0161 \u013eahk\u00fd, pokojn\u00fd a\u00a0rozv\u00e1\u017eny na to, aby klesol ni\u017e\u0161ie. Nepozeral sa dolu, ale dopredu, v\u00a0smere pr\u00fadu. Povzbudzuj\u00faco mi zak\u00fdval, ako keby mi chcel poveda\u0165, \u017ee to zvl\u00e1dnem aj ja a\u00a0\u017ee \u010doskoro bude po v\u0161etkom. Nemohla som uveri\u0165, \u017ee pr\u00e1ve tento \u010dlovek, ktor\u00e9ho som kedysi odmietla, lebo nebol dostato\u010dne zauj\u00edmav\u00fd, \u017ee pr\u00e1ve on sa s\u00a0jeho vy\u017earovan\u00edm plavil v\u00a0tento temn\u00fd de\u0148 pred moj\u00edm oknom a pomaly mizol v\u00a0dia\u013eke a\u00a0hoci mi v\u00a0u\u0161iach e\u0161te dlho doznieval jeho povzbudzuj\u00faci smiech. Mohol to by\u0165 len sen. Sen \u010di nesen, blato nakoniec zachv\u00e1tilo aj horn\u00e9 poschodie. Zachr\u00e1nila som sa na n\u00fadzovom schodisku hne\u010f pod strechou a\u00a0vystra\u0161ene som \u010dakala. Bahno sa mi bl\u00ed\u017eilo k\u00a0noh\u00e1m, u\u017e nezost\u00e1valo ve\u013ea miesta na d\u00fdchanie. Zostane masa kone\u010dne st\u00e1\u0165 alebo bude onedlho po v\u0161etkom?\u201c<\/em><\/p>\n

\n
\n

Seiteninhalt<\/p>\nToggle<\/span><\/path><\/svg><\/svg><\/span><\/span><\/span><\/a><\/span><\/div>\n