Mechanika uzavretého (životného) kruhu nás núti položiť si otázku: V akom kruhu chceme žiť – otvorenom alebo obmedzenom? A ako sa môžeme vymaniť zo začarovaného kruhu? Možno tým, že si uvedomíme, v ktorom kolese sa nachádzame?
Pokiaľ sa držíme pravidiel matrixu, necháva nás zväčša na pokoji a my môžeme donekonečna experimentovať a/alebo sa hrať. Keď však začneme hľadať východisko, do cesty sa nám postavia rôzne možnosti. Alebo hádanky. Podľa toho, čo máme radi, čo oslovuje naše ego a/alebo čo je pre nás výzvou.
Žijeme v dobe, ktorá kultivuje hnev a povyšuje ho na akademickú úroveň. Hnev spája! Ľudia si neuvedomujú svoju silu a intenzitu energie, ktorú tým každý deň vytvárajú. Väčšina ľudí je však zaneprázdnená nad rámec vlastnej zodpovednosti. Myšlienky a emócie sú im na podvedomej úrovni podsúvané a oni o tom nemajú ani potuchy. Možno majú dokonca pocit, že majú všetko pod kontrolou.
Psychosomatický výklad našich pocitov a ťažkostí nás sprevádza a pomáha nám už mnoho rokov. Ak sa však začneme pohybovať, rozširovať a orientovať multidimenzionálne, málokedy nájdeme uspokojivú odpoveď v psychosomatickom výklade. Keďže už samotný psychosomatický spôsob myslenia bol posunom vpred od rigidného systému interpretácie klinických obrazov a pomáhal nám nazerať na veci z inej perspektívy, spytovať ich, zasekli sme sa pri tomto alebo iných systémoch interpretácie zo zvyku a pre nedostatok iných možností. Wenn wir die Antwort auf die Ursache unserer Beschwerden nicht wissen, glauben wir, etwas übersehen zu haben … (um den gesamten Artikel zu lesen klicken Sie an das Bild und/oder die Überschrift)
Všetci ľudia prechádzajú procesmi spoznávania. Často ide o to, aby človek vôbec pochopil, že potrebuje pomoc a/alebo liečenie. Potom sa vo vnútorne môže rozhodnúť (to, či vedome, alebo nevedome, je v podstate jedno), či chce byť naďalej chorý, alebo zdravý. Ak vykonal také rozhodnutie, tak je automaticky vnášaný do takých okolností a k takému okoliu, ktoré sú potrebné pre jeho liečbu.
Keď ignorujeme našu únavu, nerobíme ani sami sebe a ani druhým láskavosť. Dnes je celý svet unavený ako po ničivom požiare a chorľavie na unavené myšlienky, malátnosť, nehybnosť až po úplné ochromenie. Ako sa má takto niečo zmeniť? Odkiaľ sa majú nabrať prevratné myšlienky? Z čoraz unavenejšej únavy?
Klíma sa mení spolu s naším vedomím a vynáša na povrch, rovnako ako z nášho tak aj z kolektívneho podvedomia a z hlbokých vrstiev Zeme všetko to, čo máme vedome rozpoznať (aspoň kritická masa ľudí), čo máme pochopiť a „vyslobodiť“. Vyzerá to, že globálne otepľovanie je zatiaľ potrebné predovšetkým tam, kde na to prišiel čas, aby sa z každého, akokoľvek maličkého póru/štrbiny dokázali na povrch vypariť hlboko zahrabané a zabudnuté energie.
Chorobou tejto spoločnosti je, že my všetci, aj spirituálni ľudia a poradcovia, sme tak nastavení, že si myslíme, že musíme zo seba dať vždy minimálne stodvadsať percent! Musíme byť vždy v top forme, v najlepšej kondícii, s najlepším vyžarovaním, vibráciami, múdrosťou, prepojením, láskou a neviem čím ešte. A určitým spôsobom to aj sedí, len že slovo „najlepší“ neznamená 120 percent! A ani 100! Ani 90! Znamená to „optimum“ – vždy tak, ako je to najlepšie (!) pre danú situáciu, pre naše ja. A predstavte si, niekedy toto „optimum“ znamená aj byť unavený, hoci to znie neuveriteľne …
Správanie rodičov pod vplyvom „vírusu“ prehnanej obete pácha už tisíce rokov po celom svete neuveriteľnú bolesť v srdciach detí (vrátane aj teraz už dospelých detí). Bolesť dieťaťa, ktoré nechápe, prečo mu matka, otec alebo iní milovaní príbuzní prajú niečo zlé (v zmysle “Veď uvidíš!”), alebo prečo mu chcú niečo dokázať, čo nie je pravda, niečo, čo im samým očividne nerobí dobre. Bolesť, ktorá definitívne skliesni dušu dieťaťa vo fáze, kedy je práve pripravené rozprestrieť krídla, ho namiesto toho necitlivo pribije k zemi, ktorá mala byť preň pôvodne len štartovacou dráhou …
Hoci samotná psychosomatická medicína ponúka v porovnaní s klasickou medicínou pokrokovejší pohľad na rozličné chorobné stavy a pripúšťa možnosť pôsobenia psychiky a (duševného) stresu na telesné zdravie človeka, predsa existuje stále viac ľudí, u ktorých ani pomocou bežnej, tzv. alopatickej medicíny a ani pomocou psychosomatickej medicíny neprichádza k zlepšeniu stavu.
Byť súčasťou Božieho celku, Božej jednoty neznamená byť rovnakým. Pre mňa to znamená byť súčasťou niečoho a prispievať k tomu tým, čím som. Mať svoje vlastné „legitímne“ miesto. Lebo bezo mňa nie je Jednota kompletná. Tá časť, ktorou som ja, alebo ktorú nosím v sebe, sa nedá ničím a nikým nahradiť.
Anjel je zoslaný na Zem, aby sa naučil lepšie rozumieť ľuďom a fenoménu Vianoc a Ježiša. Nevteľuje sa, ale smie slobodne letieť časopriestorom a ľudskými dejinami. Neláme si nad ničím hlavu a jednoducho roztiahne krídla. Veď Boh už bude vedieť, čo mu ukáže. Ježiša pozná osobne, takže od neho neočakáva nijaké prekvapenia – Ježiš je predsa Ježiš, ako v nebi, tak i na Zemi. Lenže Vianoce, pod nimi si nevie veľa predstaviť. Úprimne povedané je aj trocha pod tlakom, ak sa v nebi vôbec dá hovoriť o tlaku. Čaká ho totiž nová služba: má vypomáhať tajuplnému Duchovi Vianoc …
