Boj je ako droga

Boj je ako droga, ktorú potrebujeme stále častejšie a vo väčšom množstve, až sa stane normálnou, každodennou súčasťou nášho života. Podobne ako na drogách alebo iných závislosť vytvárajúcich prostriedkoch, vzťahoch a situáciách podvedome vyhľadávame možnosti nadopovať sa. Ak niet práve s čím, proti čomu, či začo bojovať, tak sa objavujú abstinenčné príznaky – nervozita, pocit samoty, prázdnoty, bezduchosti, nič nedáva zmysel, pre nič sa neoplatí žiť. Túžobne očakávame novú dávku nespravodlivosti, ktorá v nás znova prebudí bojového ducha. Životná sila sa ako zázrakom vracia, namiesto malátnosti nás teší pookriaty duch, konečne máme cieľ a zmysel, konečne vieme prečo a načo sme tu na tejto zemi.

Boj, či už vnútorný alebo s vonkajšími veternými mlynmi, je ako droga. Dáva nám momenty nádeje na víťazstvo, na lepšiu budúcnosť. Kalí nám myseľ a predstiera nám, že presne vieme, na koho strane je pravda. Dodáva nám silu popasovať sa, zmerať si sily, postaviť sa zoči-voči očividným temnotám. Láka nás do hlbín, volá nás brodiť rieky, prekonávať hory.

Boj je ako droga. Vzdať sa ho, je takmer nemožné. Veď droga bola tá, čo nám dodávala nadľudské sily, bez nej padáme do priepastí, uniká nám pôda pod nohami, nachádzame sa na dne, spoznávame sa v beznádeji a ničote. Nič nás nestavia na nohy, nesignalizuje svetielko nádeje v tmavom tuneli. Bez zápalu, bez zmyslu, bez vidiny a vízie.

Boj je ako droga. Ako môžeš nad ním zvíťaziť? Cítiš, vidíš, počuješ – už ťa znova volá. Záblesk nádeje – už len tento posledný boj a potom … Uvedom si, je to len trik! To je tá mátoha. Z kolotoča predsa nezosadneš tým, že sa necháš ešte raz odviezť dokola! Z kolotoča zosadneš len rozhodnutím a tým, že zastaneš a poobzeráš sa, kde práve si. Kde inde chceš vystúpiť ako na dne, tam kde si nastúpil, kde si sa začal škriabať do výšin? Kde si sa ohúrený ponúknutou ilúziou nádejal, že tam hore, tam je raj, odtiaľ je svet a život ako gombička, jedným lusknutím ho zvládneš.

Boj je ako droga. Koľko si za ňu dal? Koľko peňazí a majetku ťa stáli pravidelné jazdy do neba? Samozrejme, mala to byť dobre uložená investícia zabezpečujúca bezstarostnú budúcnosť. A teraz sa máš toho všetkého vzdať? Bez protihodny? Bez toho aby si si vybojoval späť svoj podiel? Len tak odísť a s holým zadkom predstúpiť tam dolu pred ten obyčajný svet?

Boj je ako droga. V prvom momente dotyku s pôdou sa čosi okolo teba točí, rozmazáva, otriasa. Nie a nie to ustáť. Mení sa frekvencia. Neustály kolobeh ustáva. Hoci si sa už rozhodol, pribrzdil, zostal stáť a vystúpil – tvoje zmysly potrebujú čas. Dlho boli vybičované na maximum a takými si vnímal, chápal svet. Nevieš vydržať a zniesť tento rozostrený, upotácaný stav? Chceš si pomôcť? Ako? Vydržať? Zaveliť si, rozkázať? Ešte raz zabojovať? Pre seba? Sám so sebou? Proti droge? Proti boju? Za vnútorný pokoj a mier?

Boj je ako droga. Nenechaj sa oklamať. Nenechaj sa vábiť. Nenechaj si nasľubovať. Zostaň stáť, nadýchni sa a zhlboka vydýchni. To ťa stabilizuje, pomôže nadobudnúť rovnováhu. A potom dýchaj ďalej a prebuď sa. Preciťuj ako v tebe prúdi život, ako sa ti každým jedným nádychom otvárajú nové perspektívy. Dýchaj ďalej a pritom začni kráčať. Vykroč smerom k nim (perspektívam), dobrovoľne ti odhaľujú svoju tvár a otvárajú svoje náručie. Jeden krok za druhým sprevádzané nádychom a výdychom ťa automaticky nesie cestou bez zábran. Žiadne múry, hranice, hory a priepasti. Všetko je tvoje, otvorené dokorán len pre teba. Nemusíš pýtať, žiadať, prosiť. Nepotrebuješ kolky, pečiatky, zvláštne povolenia. Je to tvoj Svet a ty si v ňom kráľ. A tak preboha začni konečne žiť a užívať si!

Hazler Kristina, 16.09.2011

1 thought on “ Boj je ako droga

  1. Ano, suhlasim s Vami pani Hazler. Uz iba taka malickost. Zrealizovat to v tej kazdodennej trme vrme a zistit kde je aj ta moja perspektiva. S pozdravom Kleinertova

Napsat komentář