Rodičovský vírus prehnanej obetavosti, jeho dôsledky a vyliečenie

Tento článok popisuje spoločenskú tabu-tému, nespracovanej rodičovskej tematiky  často videnej a chápanej aj ako prehnaná obetavosť rodičov. Ak sa nechceš  zaoberať s takou ťažkou a tabuizovanou spoločenskou témou, tak prosím, nečítaj ďalej. Ďakujem!

Tvoja slobodná voľba pozostáva   z toho, ako  reaguješ na okolnosti, ktoré nevieš ovplyvniť tak, ako by sa ti páčilo, alebo ako by si to  uznal za vhodné

– Kristína Hazler –

Zverejnenie originálnej nemeckej verzie tohto článku spustilo na mojom facebookovom profile lavínu potvrdzujúcich komentárov. Podotýkam, že v tomto článku mi nejde o to, ako sa správajú rodičia, ale čo spôsobuje energeticko-psychologický „vírus“ v podvedomí ľudí, ako je naprogramovaný, a aký má dopad na ich život, keď žijú pod jeho vplyvom.

Sama sa už takmer dvadsať rokov zaoberám  tematikou, ktorú som nazvala,  energetická psychosomatika. Ide o porozumenie pôsobenia rozličných energií na človeka, jeho vedomie (a podvedomie), psychiku a s tým spojené psychosomatické  ťažkosti ako aj ich vplyv na životné smerovanie jedinca. Pojem „vírus“ je v súvislosti s popísanou témou poukazuje na možnosť psychicko-energetickej nákazy a nemá nič spoločné s biologickým vírusom. Ide o prenos informácii, presvedčení a vzorov správania na energeticko-psychologickej úrovni, ako aj o vplyv tzv. morfických polí.

Chudobné Ja

Jeden z psycho-energetických vírusov je vírus tzv. „chudobnému ja“ ( v nemčine „armes Ich“), čo sa dá ťažko preložiť do slovenčiny, ale pocitovo to najlepšie vystihuje, keď hovoríme, že sa niekto stále ľutuje alebo že je chudák/chudáčik/chudinka. Z môjho pohľadu ide v prípade „chudobného Ja“ vo väčšine prípadov o myšlienkový mentálny konštrukt, podvedomú životnú stratégiu, kedy sa postihnutý energeticko-psychologickým vírusom chudáka stavia do role človeka, ktorému život neustále nič nedopraje, ukracuje ho, stále mu niečo chýba, na niečo nemá, nikto mu nepomôže, na všetko je sám atď.

Nakazenie sa takýmto „chudáckym vírusom“ má ďalekosiahle dôsledky predovšetkým vtedy, keď sa z takto postihnutého človeka stane rodič, alebo keď rodič prip. obaja rodičia sa počas svojho rodičovstva takýmto vírusom infikujú, pričom nesmieme zabudnúť, že rodičovstvo trvá celý život, to znemená, že sa u niektorých môže prejaviť aj keď sú deti už dospelé. Vtedy nastane totiž paradoxná situácia, kedy sa rodič alebo obaja rodičia stavajú aj voči vlastnému dieťaťu, nezávisle od jeho veku, do roly obete, čím posúvajú dieťa do nezdravej pozície, buď či už páchateľa, alebo niekoho, od koho vyžadujú bezpodmienečnú a často aj bezodnú pomoc.

Toľko vsuvka mimo originálu pre slovenských čitateľov, ktorí nie sú oboznámení s mojou prácou, mojimi článkami a knihami. Ďalej pokračujem podľa nemeckého originálu:

Rodičovský vírus  prehnanej obetavosti

Viacerí nosia v sebe rodičovský vírus prehnanej obetavosti, ktorý automaticky vháňa vlastných potomkov do koľají „ťažkého života“. A aj keď je to pre niektorých nepredstaviteľné, deje sa to ešte aj dnes oveľa častejšie, ako by sme si mysleli.

Chorý myšlienkový konštrukt rodičovskej obete totiž dokáže, či už podvedome alebo dokonca aj vedome vlastnému dieťaťu (do)priať mimoriadne ťažký život, a to, zo skresleného chápania seba samého a zmyslu svojej vlastnej existencie. Ide o nízkopudovú túžbu: dieťa má konečne pochopiť a uznať, ako ťažko to jeho rodič má/mal!

Vplyv vírusu na správanie a myslenie rodičov

Vo väčšine prípadov ide o podvedomú myšlienku, túžbu po určitom alibi, prečo sa z človeka stalo to, čo sa (z neho) stalo.  Zúfalý pokus ospravedlnenia vlastného správania (aj voči dieťaťu) za nedostatok starostlivosti, nehy, empatie a nedostatočnej podpory v súlade s dušou a individuálnou životnou potrebou dieťaťa. Sú rodičia, ktorých som počula hovoriť: „Moje dieťa si ešte neokúsilo dno, až keď ho okúsi, potom bude vedieť o čom je život!“. Tiež som počula ľudí povedať: „Musím toto dieťa zlomiť, ináč mi prerastie cez hlavu …“, alebo „Prečo to má mať moje dieťa ľahšie ako som to mal ja?!“, atď.

Nakazenie sa psycho-energetickým vírusom je pre mňa očividné aj vtedy, keď rodičia potajme svojim deťom želajú ťažký život preto, aby sa im začali podobať, aby ich nemohli obviňovať, lebo vtedy, keď všetci spolu sedia na tej istej lodi, tak si nemajú/nemôžu navzájom čo/nič vyčítať (bežná fráza: „A čo ty?!“ alebo „A veď ty to robíš tiež!“). Všetci teda sedia pekne na jednej kope, v sprisahaneckej harmónii, ale ozajstné uzdravenie a osobný vývoj neprebieha.

„Vírus“ sa prejavuje dokonca aj vtedy, keď sa rodičia snažia dať deťom všetko to, čo kedysi sami od svojich rodičov nedostali. Podvedome reagujú na vírus, aj keď z inej strany. Rodičia by nemali dávať  deťom to, čo kedysi ako deti sami potrebovali, ale to, čo ich (vlastné) deti práve teraz potrebujú. (To by bola ozajstná náprava tzv. chyby, ktorú v podvedomí vyčítajú vlastným rodičom). To, čo rodičia naozaj kedysi nedostali, nie sú žiadne konkrétne materiálne výdobytky a veci, ktoré sa dajú kúpiť, ale to, že neboli zohľadnené ich vlastné potreby a teraz, hoci sa snažia z prevrátenej logiky urobiť všetko pre dieťa, čo si vedia predstaviť, robia to isté: nezohľadňujú aktuálnu individuálnu potrebu dieťaťa. Naopak, ide o pokus projekciou na deti vyplniť v sebe pomyselné manko z minulosti. Poznám ľudí, ktorí cestujú so svojími deťmi po celom svete, lebo si to ich vlastní rodičia s nimi kedysi nemohli dovoliť, ale ich  vlastné deti sú už také unavené a znudené cestovaním, že prosia rodičov, aby ich aspoň raz nechali doma. Namiesto toho, aby sme sa snažili pochopiť svoje deti, nám v hlave šarapatí „vírus“, ktorý nám posúva  už známe vírusové vety: Ste nevďačníci!, Nič si nevážite!, Neviete aké ťažké sme to  mali my, nikdy sme nemohli cestovať!, …

Má to svoje výhody cítiť sa ako obeť?

Cítiť sa obeťou môže mať dokonca výhody. Človek si môže zložiť ruky do lona a obviňovať iných za svoje nešťastie a utrpenie. Často prijíma pozornosť druhých vo forme súcitu a útechy. Môže sa aj sebaľutovať a donekonečna lamentovať nad svojimi ranami, čo mu môže dokonca navodiť pozitívny pocit. Môže si seba predstavovať ako dobrého a morálneho človeka, na rozdiel od všetkých tých zlých, čo mu privodili všetko to strašné utrpenie. A koniec koncov musí mať taký človek právo na odškodné za prežitú nespravodlivosť! Iní (ľudia, osud, rodičia, Boh) mu niečo dlžia. Sám nemusí vôbec nič robiť a predsa sa môže cítiť v práve. (Zdroj: PsychoTipps.com, tu je tiež 6 tipov na oslobodenie sa z úlohy obete – v nemčine)

Deti chcú mať šťastných rodičov

V  scenári potenciálneho rozchodu sprostredkovávajú jeden alebo aj obaja rodičia dieťaťu pod vplyvom „vírusu“, že hoci je život s partnerom pre nich čisté peklo, oni sa z lásky k dieťaťu obetujú a  zostanú naďalej s partnerom. Žiadne zdravé dieťa tohto sveta ale nechce, aby sa preň niekto obetoval  a už vôbec nie jeho rodič! Vedomie, že rodič preň obetoval život, vymenil šťastie za nešťastie, je pre dieťa obrovská záťaž, bremeno, ktoré je takýmto rodičovským postojom naložené na útle detské plecia.

Žiadne dieťa nie je  schopné celoživotne niesť také bremeno a byť zato ešte dokonca zaviazané k nekonečnej vďake!

Žiadne dieťa nie je  schopné zvyšok života pykať za slabosti svojich predkov!

Žiadne dieťa nie je schopné pokladať výhovorky a klamstvá za pravdu bez toho, žeby podvedome nevytušilo skutočný zámer za vlasy pritiahnutých vysvetlení a argumentov.

Rodičovský vírus prehnanej obetavosti, jeho dôsledky a vyliečenie, autorka Kristina Hazler
Dieťa chce chápať …

A napriek tomu …

Ako Bruce Lipton (Americký biológ a výskumník kmeňových buniek) vo svojich knihách píše: „Podľa vedeckých štúdií je 65 percent našich myšlienok negatívne ladených.“ To má hlbokosiahly dopad na vývojom človeka, keď zvážime (ako Lipton ďalej pokračuje), že: „Naše činy a myšlienky sú na 95% riadené podvedomím, ktoré bolo vytvorené predovšetkým do nášho 6 roku z predstáv, myšlienkových vzorov a zvykov našich rodičov a okolia …“, a ako by to ešte nestačilo, „… bolo toto podvedomie tvorené v hypnotickej fáze (v ktorej sa v detstve automaticky nachádzame), v ktorej sme neboli schopní uvedomiť si a kriticky prebádať ich vzorce správania a myslenia. K hypnotickej fáze dochádza totiž podľa najnovších vedeckých štúdií v rozsahu delta a theta vĺn. Vlny theta hrajú úlohu napr. pri hypnóze. S cieľom ukladať informácie priamo do podvedomia používajú hypnoterapeuti metódy, pomocou ktorých dostávajú svojich klientov do uvoľneného, ​​imaginárneho a ľahko ovplyvniteľného stavu theta frekvencie.

Bruce Lipton pokračuje:

Akonáhle naša vedomá myseľ odbieha, jej pozornosť klesá, nedáva viac pozor na to, čo sa práve deje, vtedy sa aktivuje podvedomie a zrazu sa začneme správať ako naši rodičia a ani to nezbadáme!

Žiadne z programov, ktoré sme si uložili do šiesteho roku nevychádzajú z našich vlastných túžob, prianí a ambícií – všetko je založené na pozorovaní našich rodičov a nášho okolia. A predsa sú to práve tieto programy, ktoré nás podstatne ovplyvňujú.

Bolesť v srdciach detí

Správanie rodičov pod vplyvom „vírusu“ prehnanej obete pácha už tisíce rokov po celom svete neuveriteľnú bolesť v srdciach detí (vrátane aj teraz už dospelých detí). Bolesť dieťaťa, ktoré nechápe, prečo mu matka, otec alebo iní milovaní príbuzní prajú niečo zlé (v zmysle „Veď uvidíš!“), alebo prečo mu chcú niečo dokázať, čo nie je pravda, niečo, čo im samým očividne nerobí dobre. Bolesť, ktorá definitívne skliesni dušu dieťaťa vo fáze, kedy je práve pripravené rozprestrieť krídla, ho namiesto toho necitlivo pribije k zemi, ktorá mala byť preň pôvodne len štartovacou dráhou.

Ako spoznáš, či nie si nakazený rodičovským vírusom  prehnanej obete?

Moji priatelia na Facebooku mi pomohli zozbierať niekoľko  typických „vírusových“ viet z ich vlastného prostredia. Hovoríš tiež často také, alebo podobné, alebo boli také často hovorené na tvoju adresu, tak si mal, alebo ešte máš v každom prípade dočinenia s „vírusom“ a mal by si sebaúprimne konzultovať svoje podvedomie a predovšetkým zistiť, v ktorých oblastiach tvojho života sa vírus prejavuje. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že takéto vety, myšlienky, presvedčenia nemusia byť vyslovované nahlas. Úplne stačí, ak „žijú“ vo vnútri. Len preto, že niečo nie je nahlas vyslovené, neznamená to, že to nemá energetický a tým aj psychologický vplyv! Deti počujú, cítia, vnímajú a ukladajú si aj nevyslovené!

Tu sú spomínané príklady „vírusových viet“:

  • „Veď ty ešte uvidíš …!“
  • „Robíme to len preto, aby ste sa vy mali lepšie!“
  • „Keď ti raz bude ako mne, tak potom pochopíš, čo myslím!“
  • „Ten, kto nerodil, nikdy nepochopí, čo sú to pôrodné bolesti!“
  • „Až keď budeš mať deti, tak potom sám uvidíš!“
  • „Život ti nič nedaruje …“
  • „Raz ťa dostanem!“

Deti prichádzajú na svet s vlastným „návodom na použitie“

Zdravé dieťa si neželá nič viac, ako mať zdravých a šťastných rodičov a od narodenia cíti svoju prirodzenú túžbu prispieť k ich dokonalému stavu. Ale ako to má robiť, keď sú jeho krídla už od začiatku zväzované?

Dieťa je nádejou všetkých rodičov na nový, zdravší, šťastnejší svet. Dieťa nie je žiaden zázračný  prútik na plnenie vlastných snov, ktorý možno podľa vlastných predstáv a prianí ohýbať raz jedným a raz druhým smerom.

Dieťa je mimoriadne citlivý navigátor, ktorý dokáže rodičov bezpečne sprevádzať, mimo „vírusu“, cestou lásky.

Dieťa je  veľmi vzácne a prichádza na svet už s vlastným „návodom na použitie“, ktorému treba len pozorne načúvať, aby sa rodič dozvedel, kadiaľ vedie cesta dieťaťa a čo potrebuje, aby raz dokázalo s ľahkosťou nad rodičmi rozprestrieť svoje ochranné krídla a tým mu pomôcť imunizovať sa pred nákazlivým vírusom.

Prosím,  nesnažte sa deťom niečo oplácať to, čo sa vám samým raz stalo. Ani len podvedome nie! Už len obyčajný zámer to nerobiť aktivuje hojenie dôsledkov napadnutia „vírusom“, pretože už nie je  účinný. Vaše deti a planéta vám budú vďační <3

Liečba pomocou odpustenia

Z môjho nemeckého článku „Vnútorné zlyhanie a jeho transformácia“ som tu skopírovala 22  krokov vedomého odpustenia, ako možný nástroj zaobchádzania s následkami  „rodičovského vírusu obete“. Podotýkam, že nasledujúce riadky nie sú ani modlitbou a ani mantrou. Nejde o ich neustále opakovanie. Ide o pochopenie obsahu, krok za krokom a o vnútorné precítenie, či sa v tom človek nájde, či to má niečo s nim spoločné? Vezmite si na to dostatok času …

22 KROKOV VEDOMÉHO ODPUSTENIA

  1. odpusti tým, ktorí ťa odsúdili (ktorí ťa odsudzujú)
  2. odpusť si, že si ty (druhých) odsúdil
  3. odpusť si, že sa odsudzuješ (si sa odsúdil)
  4. odpusť si, že si odsúdil tých, čo teba odsúdili
  5. odpusť si, že sa odsudzuješ za to, lebo si odsudzoval
  6. odpusť si, že sa odsudzuješ za to, že si sám seba odsudzoval
  7. odpusť si, ak (ešte) nedokážeš opustiť začarovaný kruh súdenia a odsudzovania
  8. Uvoľni sa, nechaj to byť … je to ako to je – aj keď je tvojím zámer neodsudzovať, je ako je, aj keď pravdepodobne nevieš, prečo je to tak, ako to je

a preto:

  1. Dovoľ si, sám seba (po)súdiť, uvoľni sa a nechaj to byť, nech sa stane čo sa stať
  2. Dovoľ si, druhých (po)sudzovať, uvoľni sa a nechaj to byť, nech sa stane  čo sa má stať
  3. Dovoľ sebe aj iným všetko to, čo si sám sebe dovoľuješ – dovoľ im, (ťa) po(od)sudzovať. Uvoľni sa, nič sa ti nestane a nechaj to byť … nech sa stane  čo sa má stať – slzy úľavy ti môžu pomôcť

a:

  1. odpusť si, že si (si) dovolil
  2. dovoľ si dovoliť
  3. dovoľ v sebe druhým dovoliť
  4. odpusť si, že si im dovolil si dovoliť
  5. odpusť si, keď si nedokážeš odpustiť
  6. odpusť si, keď nedokážeš druhým odpustiť
  7. odpusť si, keď si nedokážeš dovoliť
  8. odpusť si, keď nedokážeš dovoliť druhým
  9. odpusť si, keď nedokážeš prijať odpustenie
  10. odpusť si, keď nedokážeš prijať dovolenie
  11. Uvoľni sa, nechaj to byť, všetko je v poriadku práve tak, ako to je

© 06/2019 Kristina Hazler (preklad z môjho nemeckého originálu Das Eltern-Opfer-Virus und die Heilung der Opferrolle)

Poradenstvo, koučing, terapia a tréning vedomia ->


Prečítajte si aj:


Kontaktný formulár

Tento formulár môžete použiť na prvý kontakt, alebo na informovanie o možnosti voľného termínu. V textovom poli sa pokúste podrobnejšie popísať svoju záležitosť.


 


Profil
Blog
Knihy
Cenník
Kontakt
Moja kancelária
Onlineshop


Print Friendly, PDF & Email

This post is also available in: de

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.