Všetci sme vždy v poriadku práve takí, akí sme. Život nás automaticky učí, čo je pre nás správne, či už to vedome chceme alebo nie. A ak sa cítime stratení, ak sme skutočne (v živote) zablúdili, ak sme zabudli na seba a na svoju dušu, aj vtedy sme vždy len na krok od správnej cesty, od lásky, od seba samých, bez ohľadu na to, aká veľká sa nám tá vzdialenosť zdá!
Jeden krok od lásky – rozhodnutie pre lásku Read Post »
Všetci ľudia prechádzajú procesmi spoznávania. Často ide o to, aby človek vôbec pochopil, že potrebuje pomoc a/alebo liečenie. Potom sa vo vnútorne môže rozhodnúť (to, či vedome, alebo nevedome, je v podstate jedno), či chce byť naďalej chorý, alebo zdravý. Ak vykonal také rozhodnutie, tak je automaticky vnášaný do takých okolností a k takému okoliu, ktoré sú potrebné pre jeho liečbu.
Anjel by rád vyliečil choré srdcia Read Post »
Jedno máme všetci spoločné – túžbu po pravej láske a po nás samých. Niekde hlboko v našom vnútri tušíme – vieme, príp. dúfame, že to, čím sa zdáme byť, čo si o sebe predstavujeme, ako sa vnímame alebo za čo nás iní majú, nie je všetko čo sme – alebo nemôže byť všetko. Často si smutne spomíname na bezstarostné, sebazabudnuté okamihy z detstva, momenty, v ktorých medzi nami a svetom neboli žiadne hranice. Momenty, kedy nám pri nohách ležal celý vesmír, a my sme sa napriek tomu necítili byť ohrození. Zvedavosť, fascinácia, okúzlenie, bádateľský duch, neutíchajúce nadšenie, radosť, neviazanosť, otvorenosť, kreativita… kam to všetko zmizlo?
Zmysel nášho bytia, túžba po pravej láske a individualita Read Post »
