Všetci ľudia prechádzajú procesmi spoznávania. Často ide o to, aby človek vôbec pochopil, že potrebuje pomoc a/alebo liečenie. Potom sa vo vnútorne môže rozhodnúť (to, či vedome, alebo nevedome, je v podstate jedno), či chce byť naďalej chorý, alebo zdravý. Ak vykonal také rozhodnutie, tak je automaticky vnášaný do takých okolností a k takému okoliu, ktoré sú potrebné pre jeho liečbu.
Anjel by rád vyliečil choré srdcia Read Post »
Všetci sme vždy v poriadku práve takí, akí sme. Život nás automaticky učí, čo je pre nás správne, či už to vedome chceme alebo nie. A ak sa cítime stratení, ak sme skutočne (v živote) zablúdili, ak sme zabudli na seba a na svoju dušu, aj vtedy sme vždy len na krok od správnej cesty, od lásky, od seba samých, bez ohľadu na to, aká veľká sa nám tá vzdialenosť zdá!
Jeden krok od lásky – rozhodnutie pre lásku Read Post »
Vcítiť sa do kože iných a vnímať ich citové stavy sa mi po dlhých rokoch môjho empatického pôsobenia zdá byť takmer nezvládnuteľnou úlohou, či dokonca ilúziou. Po tom všetkom čo som zažila a po všetkom čo som kedy cítila a do čoho som sa vcítila sa mi zdá, že na svete sú ľudia, ktorí nesmierne túžia po tom, aby sa niekto do nich vcítil a konečne spoznal čo sa v nich odohráva. Celou bytosťou zúfalo komunikujú otázku: „Prečo nik netuší ako mi je, ako sa mám?“ A vlastne, dobrá otázka. Prečo to nik nevníma?
Keď sa stretnú svety pocitov Read Post »
