Anjel čomusi na Zemi nerozumie, preto sa obráti na Boha a pýta sa ho:
„Milý Bože, jednej veci nerozumiem; je tak veľa ľudí s veľmi chorým srdcom. Prečo ich srdcia neuzdravíš?“, načo sa mu dostane odpovede:
Na každého príde čas!
Anjel o tejto odpovedi premýšľa, ale stále tomu nerozumie, nuž sa pýta ďalej:
„Ale títo ľudia sa tak veľmi trápia. Prečo nie hneď? Si predsa všemohúci. Keby si chcel, mohol by si ich srdcia uzdraviť hneď, či nie?“
Áno, mohol by som…
„Prečo to teda neurobíš?“
Z rozličných dôvodov. Jeden z nich je, že ľudia by to nezniesli. Keby sa takéto choré srdce začalo hojiť okamžite, muselo by sa najprv zbaviť všetkého škodlivého, čo v sebe dlhý čas nosilo a ukladalo. Nie každý je pripravený na také prívaly starej bolesti, nahromadeného hnevu, pochybností, pocitov viny, odsudzovania, obviňovania. Okamžite aktivované liečenie by kvôli nedostatočnému vedomiu postihnutého a jeho okolia malo na liečebné procesy a s nimi spojené udalosti často opačný účinok. Okolie by sa od uzdravujúceho odvrátilo, namiesto toho, aby ho pri liečbe podporilo. Človek, ktorý by sa práve uzdravoval, by sa kvôli na povrch vynárajúcim stavom a výbuchom uzatvoril ešte viac a odmietal by pomoc.
„Na jednej strane tomu rozumiem, ale na druhej strane veľmi nie. Takže títo ľudia nemajú šancu uzdraviť sa? Mne to skôr pripadá tak, že pokiaľ toľko ľudí myslí, cíti a koná svojím chorým srdcom, spôsobujú len ešte viac utrpenia, z toho vznikajú ďalšie krivdy a rany, a potom ešte viac chorľavie aj celý svet.“
Áno aj nie. Všetci ľudia prechádzajú procesmi spoznávania. Často ide o to, aby človek vôbec pochopil, že potrebuje pomoc a/alebo liečenie. Potom sa vo vnútorne môže rozhodnúť (to, či vedome, alebo nevedome, je v podstate jedno), či chce byť naďalej chorý, alebo zdravý. Ak vykonal také rozhodnutie, tak je automaticky vnášaný do takých okolností a k takému okoliu, ktoré sú potrebné pre jeho liečbu. To často znamená, že musí zmeniť aj svoje sociálne prostredie, lebo potrebuje okolie a ľudí, ktorí vedia zaobchádzať s následkami a vlnami jeho liečebného procesu. Mnohí ľudia dokážu alebo si želajú vykonať takúto drastickú zmenu prostredia až v ďalšom živote. Potom si už od narodenia hľadajú prijateľné prostredie, ktoré s ich témami dokáže optimálne zaobchádzať a podporovať ich proces liečby, bez toho, žeby sa nechali odradiť určitými výkyvmi mimo normy.
„Aj tomu rozumiem. Ale prečo sa potom takíto ľudia rovno nenarodia do takých rodín a podmienok?“
Pretože si to nezvolili. Pretože ešte nepochopili a nepocítili nevyhnutnosť liečby.
„Ale prečo si im nepomohol už skôr prísť na to, že liečbu potrebujú?“
Pretože nechceli.
„Ako môžu niečo nechcieť, keď vôbec nevedeli, že to existuje?“
To je dobrá otázka! Takže to už niekde museli vedieť, inak by si neželali túto „obchádzku“. Bez tohto „vŕtania sa“ by totiž automaticky prišli do okolností, ktoré sú pre nich vhodné.
„Ak tvoje slová v sebe prijímam a prekladám správne, musím, žiaľ, znovu vyhlásiť, že tomu opäť nerozumiem. Prečo by sa niekto nemal chcieť vyliečiť, ak vie, že to potrebuje a že sa to dá?“
Presne o to ide! Premýšľaj. Prečo by niekto nemal chcieť niečo, o čom vie, že to existuje a že sa to dá? Musí si od nejakej inej cesty, než je tá, čo je preňho optimálna, sľubovať nejakú väčšiu výhodu. Takže aká výhoda by mohla napadnúť človeku, keď (zatiaľ) nechce liečiť svoje srdce?
„Áno, na to presne narážam! Ani pri najlepšej vôli si nedokážem predstaviť žiadnu výhodu, ktorú by človeku mohlo poskytnúť choré srdce. Nemôže predsa existovať žiadna väčšia výhoda…“
Pre teba možno nie, lebo si anjel, ale pre človeka možno áno. Choď a pozoruj dnešnú Zem. Zameraj sa na tento aspekt. Pýtaj sa: Čo by sa zmenilo u tohto alebo u tamtoho človeka, keby mal vyliečené srdce? Mohol by ešte naďalej robiť to, čo robí práve teraz? Nachádzal by sa naďalej v tom okolí, v ktorom je teraz, a bol by naďalej v kontakte s ľuďmi, s ktorými je teraz? Dokázal by ešte zatvárať oči, odvracať zrak a nič necítiť?
A všimni si aj to, koľko ľudí sa usiluje pomôcť takému človeku, koľko pozornosti a podpory sa mu dostáva, koľko sa mu odoberá z bremena (robia to dobré, súcitiace, ale aj spolutrpiace a spoluzávislé duše) a ako sa mu vyrovnáva hrboľatá cesta.
„Pozriem si to zbližša, ale už tuším, čo tým chceš povedať.“
„Mám ešte jednu otázku: Prečo sú na Zemi vo vedúcich pozíciách práve ľudia s takými chorými, respektíve uzatvorenými srdciami? Kde je v tom logika? Prečo majú títo ľudia hlavné slovo? A čo môžu svojím chorým srdcom vôbec komu povedať?“
Títo ľudia sa pokúšajú vyplniť dieru, čo majú v sebe. Všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, hľadajú lásku a uznanie. Preto chcú niečo dosiahnuť mocnejšie než ostatní ľudia, aby za to mohli zožať chválu a povýšenie.
„Ale mne sa pri niektorých zdá, že vôbec nepasú po uznaní a pochvale, pretože konajú mnoho vecí, ktoré iných zraňujú a bolia– toto mám na mysli, keď hovorím o chorom srdci.. Často sa mi zdá, akoby ich to dokonca bavilo a mali z toho radosť, keď môžu zničiť niečo, čo je pre ostatných dôležité a čo majú radi.“
Áno, to sú tí „pokročilí“, ktorí (pod)vedome cítia, že chýbajúcu lásku nedokážu nahradiť inými vecami – nevedia totiž zniesť, keď vidia ostatných, ktorí sú v láske a majú schopnosť milovať. Preto sa pokúšajú eliminovať všetko, čo by im lásku pripomínalo
„To vysvetľuje, prečo sa svet momentálne nachádza v akomsi deštruktívnom, samozničujúcom režime? Vývoj chorých – uvedomie si, že sú neschopní lásky?“
Áno, približne tak by sme v niektorých rovinách mohli popísať súčasnú situáciu na Zemi.
„Ale to je predsa šialené! Prečo nejako nezasiahneš? Prečo niečo neurobíš? To predsa takto nemôže byť! Ako má potom pre ľudí niekedy existovať nejaká cesta, keď zničia všetko, čo im pripomína lásku? Ako sa potom majú znova vedieť rozpamätať na lásku?“
Ale láska sa predsa nedá zničiť!
Ako som povedal: Pokúšajú sa zničiť všetko, čo im (podľa ich predstavy – vychádzajúcej z ich chorého srdca) pripomína lásku. To však neznamená, že naozaj dokážu zničiť lásku alebo spomienky na ňu vo svojom okolí a ani v sebe! To je predsa tá skúsenosť, ku ktorej nakoniec dospejú – je jedno, kam pôjdu a čo budú robiť, láska tu vždy bola a stále tu je. Len ich choré srdce to nedokáže a nechce vidieť. Ale čas (lásky) nakoniec príde na každého.
Láska sa nedá zničiť.
© 12/2018 Kristina Hazler (z môjho nemeckého originálu „Ein Engel möchte kranke Herzen heilen“ preložila Linda Magáthová)
Prečítajte si aj:
- Anjel sa učí rozumieť Vianociam
- Liečba verzus choroba, uzdravenie a energetické blokády
- Návrat k sebe a praktizovaná sebadôvera (o spirituálnom zasvätení)
- Zmysel nášho bytia, túžba po pravej láske a individualita
- Život ako labyrint – životné križovatky, zábrany, prekážky a východisko
- Zrkadlenie a transformácia vedomia – sny, metafora podvedomia
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.