Vedomie

Hojnosť je vždy a všade

Si pripravený? Si pripravený vpustiť do svojho života hojnosť? Si pripravený otvoriť dvere? Žiadne KEĎ a žiadne ALE, žiadne podmienky. Nielen ako test, pre istotu len tak trochu na vyskúšanie. Vpustiť do svojho života hojnosť so všetkým, čo k nej patrí, znamená, že sa najprv postavíš zoči-voči tomu, prečo si ju vyvrel a vylúčil, prečo si odstránil zo svojho života to, čomu si nerozumel. Si pripravený pochopiť, že hojnosť so všetkým čo k nej patrí, znamená vlastne hojnosť (životných) skúseností, bez ich hodnotenia. Žiadne výnimky, žiadne áno – túto hojnosť chcem, lebo je príjemná a nie – táto sa mi nepáči, bolí, tlačí, štípe, zlostí a som z nej smutný. Ty sa môžeš skúsenosti hojnosti otvoriť alebo sa voči nej uzavrieť, ale nemôžeš ju filtrovať, deliť, si ju vyhľadávať. Byť a žiť v hojnosti neznamená len to, že budeš v budúcnosti a starobe zabezpečený či chodiť nakupovať bez toho, aby si sa pozeral na cenu, spoznával prekrásne krajiny a stretával žiarivých ľudí. Ak okúsiš hojnosť v celej jej podstate, ukáže ti samozrejme aj druhú stranu mince, jej krásu a jej hodnotu. Si teda pripravený pochopiť, že je o teba postarané, aj keď je tvoj bankový účet prázdny? Si pripravený zariskovať a dovoliť si veci aj keď nepoznáš ich cenu? Si pripravený objavovať krásu krajín, ktoré nemáš na svojom cestovateľskom zozname? Si pripravený vytušiť „vyžarovanie“ ľudí aj bez toho, žeby si ich poznal? Možno teraz už chápeš, prečo sa zatiaľ hojnosť v tvojom živote ešte nemanifestovala. Možno tu je po celý ten čas a ty ju ešte nevieš rozpoznať, ale možno sa ju pokúšaš kontrolovať, škatuľkovať, alebo nechávaš z opatrnosti dvere pootvorené len na malíček … a tak pred nimi stojí, aby ťa nevystrašila a čaká, kým na ňu budeš pripravený. Úprimná hojnosť ako aj všetko to pravé a úprimné si nemôžeš vynútiť, ale nemusíš sa toho ani báť. Je s tebou v súlade (kompatibilná). Nemôžeš sa jej predávkovať, lebo je tu pre teba vždy v takom množstve, aké práve potrebuješ. Preto môžeš pokojne otvoriť dvere dokorán bez toho, aby si sa musel obávať nevítanej búrky, ktorá znenazdajky vtrhne do tvojho súkromia a ochromí ťa. Naopak, búrky sú tu na to, aby postŕhali múry, ktoré sme si okolo seba vybudovali a za ktorými sa schovávame. A ak, tak môže vtrhnúť aj len tá hojnosť do tvojho života, na ktorú si už pripravený. © Kristina Hazler 10/2012 Z nemeckého originálu preložila Denisa Lörinczová  

Hojnosť je vždy a všade Čítať príspevok »

Boj je ako droga

Boj je ako droga, ktorú potrebujeme stále častejšie a vo väčšom množstve, až sa stane normálnou, každodennou súčasťou nášho života. Podobne ako na drogách alebo iných závislosť vytvárajúcich prostriedkoch, vzťahoch a situáciách podvedome vyhľadávame možnosti nadopovať sa. Ak niet práve s čím, proti čomu, či začo bojovať, tak sa objavujú abstinenčné príznaky – nervozita, pocit samoty, prázdnoty, bezduchosti, nič nedáva zmysel, pre nič sa neoplatí žiť.

Boj je ako droga Čítať príspevok »

Tréning vedomia – Ľudský paradox

Recenzia: Tréning vedomia – ľudský paradox od Kristiny Hazler opisuje v živých a rozmanitých príbehoch a rozhovoroch veľké a malé útrapy každodenného života. Tieto rozhovory – ako synonymum výmeny a komunikácie – sa odohrávajú na rôznych úrovniach vedomia a sprevádzajú čitateľov na dobrodružnej a fascinujúcej ceste vlastného prebúdzania a spoznávania sa. Autorka opisuje v strhujúcich a pútavých dialógoch veľmi osobne a názorne možnosti vedomejšieho spoznania samého seba a vlastného života. Úspešná autorka a trénerka vedomia nás berie vo svojich príbehoch na napínavú cestu za porozumením a poznamím vlastného Ja, vedie nás k objavovaniu hlbokých a temných zákutí ľudskej duše. Je to cesta plná napätia, ktorú na vlastnej koži „skúsia“ a „zažijú“ čitatelia knihy. Kristina Hazler zapisovala svoje vlastné skúsenosti a zážitky v zmenenom stave vedomia, v ktorom denné vedomie a bežný ľudský rozum, ako aj ľudské blokády nebránia voľnému chodu myšlienok. Formou denníka premýšľa o rôznych vzrušujúcich skúsenostiach s hladovkou, popisuje sny, želania, túžby a strach, a venuje sa napokon aj otázke, čo sa stane s človekom, keď už v živote nič viac nemusí, keď už nemá žiadne povinnosti, keď rozum jedného dňa zostane „stáť“? Čo robiť, alebo aké to je, keď už nič viac nemusíme? Prestaneme existovať, alebo sa vo svojom vnútri rozpadneme na kúsky? V tejto knihe sa vynára aj mnoho iných zaujímavých otázok každodenného života, ktoré sa doslova vyplavujú na povrch. Napríklad, či dezorientovaní človek nesleduje v živote často taký smer (cudzí), s ktorým sa v skutočnosti nestotožňuje a ktorý mu neprináša žiadnu ozajstnú radosť. Alebo prečo má v našej spoločnosti zarábanie peňazí a vážnosť života najvyššiu prioritu. Je takýto neuspokojivý život naozaj správny a zmysluplný? K čomu človeka nútia jeho mnohé osobné negatívne zážitky, čo potom človek vyjadruje a je vzhľadom na svoj stiesnený stav ešte vôbec nejakým spôsobom schopný viac chápať a vnímať? Celkom iným spôsobom nazerania a z úplne zmeneného uhla pohľadu nám Kristina Hazler vo svojom „ľudskom paradoxe“ pomáha trochu inak vidieť a prežívať problémy, najmä večný problém „musieť“ a cielene sa snaží nachádzať odpovede na ďalšie otázky: Neudržiava samotné „musieť“ a „potrebovať“ tento svet v pohybe? Kto prisudzuje určitým témam ich váhu alebo závažnosť? Nejestvuje v našich rôznych svetoch rôzna dôležitosť? Zdá sa, akoby len ľudia boli viac či menej dôležití. Žijeme vo svete plnom falošných ilúzií? A čo treba robiť so všetkými negatívnymi skúsenosťami – „bahnom“ minulosti, ktoré bolo na nás nalepené veľmi dlho, ako ho dostať na povrch a ako s ním zaobchádzať? Vzniká dojem, že sa človek celý život pohybuje na scéne plnej ilúzií, všetko v živote sa zrýchľuje a točí  sa stále rýchlejšie. Zúfalí a unaháňaní ľudia sa pokúšajú vydržať toto tempo. Ale mimo tohoto zhonu – mimo roly, ktorú hrajeme v živote – na inej úrovni prúdi všetko svojim vlastným časom, svojou vlastnou rýchlosťou, všade panuje živosť, radosť a harmónia. Pretože to pravé, to skutočné nachádzame v úplne inej perspektíve a frekvencii. Pre každého z nás nastane skôr či neskôr čas, keď bude „prebudený“. Každý človek sa podľa autorky stretáva napokon len s takými situáciami, ktoré zodpovedajú jeho súčasnému stavu vedomia a vývoja. Ide predovšetkým o osobné skúsenosti, v ktorých môžu zohrávať veľký význam aj maličkosti. Nič v živote sa nedeje náhodne, všetko sú skúsenosti, zážitky, vedomosti. Všetko sa deje vlastným tempom každého človeka, jeho vlastným spôsobom a v jeho vlastnom čase. Naše telo a duch pritom prechádzajú neustálou transformáciou. „Ide o to, aby sme vedome zakúsili a spoznali, že sme stále samými sebou. To je to, čo tvorí človeka, jeho individualita, jeho rozmanitosť“, hovorí autorka. „Paradox v živote je to, že žiadny paradox nejestvuje.“ Recenzia knihy: „Tréning vedomia – Ľudský paradox“ (z nemeckého originálu BewusstseinsCoaching – Das menschliche Paradoxon“) Autor recenzie: Horst Exler – preklad z nemčiny

Tréning vedomia – Ľudský paradox Čítať príspevok »

Návrat hore