Témy: Psychosomatika a tzv. psychosomatické ochorenia, psychosomatické bolesti, psychosomatické ťažkosti, psychosomatické príčiny
Ako som napísala vo svojom poslednom článku Keď nastal čas sa zbaliť, prišiel pre mnohých ľudí čas zbaliť si kufre a vyraziť na cestu. Pre väčšinu ľudí je to myslené metaforicky, hoci na pojem metafora by sme sa mali začať pozerať z iného uhla. Metafora je niečo, čo zahaľujeme do vysvetliteľného obrazu, ale čo sa neodohráva jedna k jednej v našej fyzickej realite, a predsa je nejakým spôsobom hmatateľné. To však neznamená, že to, čo vidíme svojím vnútorným okom, sa doslovne neodohráva na inej úrovni a že jeho vlny neprenikajú do našej fyzickej reality – preto predsa aj niečo cítime. To je to, čo som mala na mysli v súvislosti s kufrom. To, že si nezbalíme kufor v takzvanom „tu a teraz“, pretože by sme nevedeli, kam cestovať, neznamená, že si na inej úrovni nezbalíme svojich „sedem kufrov“ a nepocestujeme ďalej. Kam a prečo – každý to v sebe cíti – v podobe túžby, nepokoja, netrpezlivosti alebo možno aj strachu – keď si nevie vysvetliť, čo ho čaká, čo sa s ním deje.
Keď si dovolíme pomyslieť, že niektoré metafory nie sú metaforami, ale skutočnosťou, začneme sa prebúdzať do multidimenzionálneho a/alebo multidimenzionálneho diania. Začíname chápať, že nemusíme vidieť všetko, čo cítime a očakávame, našimi očami – len v tejto jednej rovine časopriestoru. Pomáha teda prestať pochybovať o vlastných pocitoch, „víziách“, vnemoch, pretože pochybnosti sú to, čo nám vlastne zabraňuje rozpoznať hlbší/rozšírený význam.
Z tohto dôvodu okamžite prestávam písať v metaforách a ty vieš, že sa pohybujem v realite, ktorá sa nachádza na rôznych, viac či menej viditeľných úrovniach, a potom znova píšem prvú vetu:
Ako som napísala vo svojom poslednom článku Keď nastal čas sa zbaliť, prišiel pre mnohých ľudí čas zbaliť si kufre a vyraziť na cestu. Niektorí už sedia v taxíkoch, autách, vlakoch, lodiach, lietadlách alebo iných dopravných prostriedkoch (v tomto prípade sa ti pravdepodobne v posledných dňoch/týždňoch snívalo, že si v takomto dopravnom prostriedku) a niektorí už dorazili do svojej novej destinácie.
Klamlivé je, že sme zvyčajne fyzicky ešte stále na tom istom mieste a v tej istej polohe a žiadne závažné zmeny nepozorujeme. Keby nebolo toho pocitu, že je niečo inak. Niekedy máme dokonca pocit, že už nie sme rovnakí alebo že svet okolo nás je akoby hore nohami. Môžeš si to predstaviť aj takto: Je to akoby si si predstavil, že si bol prevezený na iné miesto a samotné to ti teraz zaručuje iný pohľad na tú istú udalosť, na ktorú si sa pozeral predtým a v ktorej si sa nachádzal.
Vo svojom predposlednom článku som písala o niektorých ďalších cestovateľských cieľoch so slovami „Ďalší výstup je zostup“. Ak tieto slová nie sú metaforou, ale tvrdením, dokonca (pre mňa) faktom, potom toto tvrdenie znamená, že dosiahnuť ďalšiu úroveň osobného rozvoja znamená zostúpiť po schodoch, po ktorých sa človek už raz vyšplhal. Nejde o zostúpenie do nových hlbín a priepastí! Tie už boli preskúmané na ceste nahor! Bez zostupu niet vzostupu! Čím vyššie mierime, tým nižšie musíme ísť, aby sa nám to zdalo dostatočne vysoko. Teraz ide o to, aby sme sa zmierili sami so sebou a z tejto spevnenej pozície sa odvážili vykročiť do sveta – do sveta, ktorý sa každým krokom viac a viac otvára a rozširuje.
Počas tohto „procesu zostupu“ prechádzame oblasťami, ku ktorým sme sa kedysi s úľavou obracali chrbtom. Staré rany a bolesť sa vtedy prejavujú obzvlášť silno. Hnev a zášť, ktoré sme si v minulosti nedovolili, sa vyplavujú na povrch. Energie spútané zamietnutím (napr. hnevom, nevôľou, odmietnutím) sa uvoľňujú alebo spôsobujú tlak, pretože sa chcú vymaniť zo zajatia. Brať veci a situácie s humorom sa v takom období vrelo odporúča!
Fyzické a psychické bolesti a zdanlivé choroby sa môžu objaviť už pri balení kufra alebo počas cesty autom, alebo dokonca vtedy, keď si už dorazil do novej destinácie, a zúfalo sa pýtaš: „Toto má byť ten nový svet?“ Utiekanie sa k osvedčeným metódam liečby alebo úľavy od bolesti však takmer nepomáha. Prečo je to tak? Pretože bolesť nie je ako bolesť! Ako som sa už pýtala vo svojej knihe „Človek a jeho uzdravenie“: „Sme už chorí, keď sa cítime zle?“ Inými slovami: „Sme chorí, ak máme niečo, čo si v tejto realite dokážeme vysvetliť len ako chorobu?“
Raz som mala sen. V tomto sne sa mi snívalo o manželskom páre, ktorý sa nachádzal v obývačke svojho domu. Obaja sedeli na modernej pohovke a sledovali televíziu. Potom muž vstal a išiel si vziať niečo z kuchyne. Pri tom si narazil palec na nohe. Pozrel sa na svoje nohy, ale nič tam nevidel. Ja som však videla (vo sne som mala náhľad na to, čo sa deje, z viacero úrovní), ako sa pohybuje dolnou polovicou tela v inej realite. Jeho nohy kráčali miestnosťou, ktorá sa nachádzala v dávnejšej epoche. Miestnosť tam bola oveľa jednoduchšia a chudobnejšie zariadená ako tá, v ktorej sa nachádzal so svojou hornou časťou tela. A pretože ho jeho oči tam nedokázali vnímať, nemohol sa vyhnúť jedálenskému stolu, okolo ktorého prechádzal a ktorý tam bol možno pred stopäťdesiatimi rokmi. Jeho žena, ktorá sa so svojou spodnou časťou tela tiež nachádzala v tejto odlišnej realite, vstala a išla za ním, aby zistila, čo sa mu stalo. Intuitívne si zvolila inú cestu a elegantne sa vyhla starému jedálenskému stolu na inej úrovni, akoby ho (podvedome) videla. To však spôsobilo, že v „aktuálnej“ rovine nedokázala pochopiť jeho bolesť a vysmiala sa mu – pretože v rovine, kde sa nachádzali hlavami, nebola žiadna prekážka, do ktorej by mohol naraziť.. Takúto „neviditeľnú“ bolesť nazývam energetickou bolesťou.
Tento sen ukázal udalosť, v ktorej sa časť našej osobnosti alebo našej bytosti nachádza v inej, väčšinou minulej, realite. Existuje však aj možnosť, že sme (z nášho súčasného pohľadu) uviazli v budúcich realitách alebo v realitách, ktoré (zatiaľ) nemajú nič spoločné s naším meraním času a vnímaním priestoru.
V prípade, že tieto iné oblasti nie sú až tak vzdialené od tej „súčasnej“, môže sa niektorým ľuďom stať, že sa prebudia zo sna napríklad s nevysvetliteľnými modrinami. Tieto modriny však môžu vychádzať aj z intenzívnych energetických procesov, ktorým sme vystavení alebo ktoré sa v nás práve odohrávajú (či už v „realite“, na iných úrovniach a/alebo skôr vo viacerých „svetoch“ súčasne).
Psychosomatika bola včera a je len časťou pravdy
Psychosomatiku a tzv. psychosomatické ochorenia, psychosomatické bolesti, psychosomatické ťažkosti a psychosomatické príčiny možno vnímať a interpretovať rôzne.
Prečo? Psychosomatický výklad našich pocitov a ťažkostí nás sprevádza a pomáha nám už mnoho rokov. Ak sa však začneme pohybovať, rozširovať a orientovať multidimenzionálne, málokedy nájdeme uspokojivú odpoveď v psychosomatickom výklade. Keďže už samotný psychosomatický spôsob myslenia bol posunom vpred od rigidného systému interpretácie klinických obrazov a pomáhal nám nazerať na veci z inej perspektívy, spytovať ich, zasekli sme sa pri tomto alebo iných systémoch interpretácie zo zvyku a pre nedostatok iných možností. Ak nepoznáme odpoveď na príčinu našich potiaží, domnievame sa, že sme niečo prehliadli. A je to tak. Prehliadli sme, že príčinu našich sťažností hľadáme v rámci kruhu, v ktorom sa príčiny a/alebo my vôbec nenachádzame!
Preto som rozšírila psychosomatický výklad o energetický faktor alebo Preto som rozšírila psychosomatický výklad o energetický faktor alebo energetický výklad a nazvala som ho Energetická psychosomatika ©.
Stále sa stretávam s tým, že mnohí z nás majú v sebe zabudované niečo ako časový zámok. Na to, aby sme sa pohli z dobre zabehnutého kruhu, potrebujeme buď impulz zvonku (napr. stretnutie s inou osobou), alebo je náš časový zámok naprogramovaný na automatiku a takpovediac automaticky prepína výhybku a/alebo otvára okno do nového sveta, či perspektívy, ktoré boli predtým zatvorené. Tento postup pre nás znamená buď úľavu, alebo je už vopred naprogramovaný vnútorný („pocitový“) chaos – pretože nič už sa necíti tak, ako by sa „malo“.
Pre tých, ktorí rozumejú a/alebo dokážu vnímať a chápať moje riadky, pravdepodobne nastal čas pochopiť, že naše takzvané ľudské ťažkosti a neduhy majú svoje korene v iných dôvodoch, než sú klasické fyzické, psychologické alebo psychosomatické príčiny chorôb a ťažkostí… alebo aj keď majú, len nie v tomto(!) „tu a teraz“.
Prosím, nezačínaj v tejto chvíli hľadať svety/roviny/dimenzie, v ktorých by si mohol byť, do ktorých by si mohol cestovať, do ktorých by si sa mohol dostať. Nepôjde o nič nové – je to len pokus vyjadriť, čo sa s nami deje. Pokus o vyjadrenie nevyjadriteľného ľudskými slovami (ktoré sú obmedzené). Žiadny strach, žiadna panika tu nie je na mieste – naopak, ide o to, sa usporiadať, namiesto toho, aby si sa strácal a zamotával niekde v nedosiahnuteľných dimenziách.
Veľmi veľa rokov som strávila skúmaním fyzických a psychických ťažkostí, ako aj rôznych skreslených energetických stavov, porúch sebauvedomenia, záchvatov paniky a psychických traumatických stavov – či už sebapozorovaním, alebo pri poradenstve iným. Na základe dlhoročných skúseností som dospela k záveru, že psychosomatická náuka je skvelý spôsob, ako prehodnotiť a naučiť sa posunúť pohľad zo známeho a zaužívaného. Raz som si však uvedomila, že takéto zmýšľanie ma robí malou a len ma škatuľkuje. Psychosomatický princíp ma naučil pozerať sa na seba v kontexte svojich spolupútnikov a situácií – či už v minulosti, alebo teraz – a pochopiť, aké blokády som si spôsobila tým, že som bola preťažená príslušnou situáciou ako aj jej odmietaním a potláčaním. Postupom času toto psychosomatické skúmanie vytvorilo obraz o mne ako o autoagresívnej osobe, ktorá nemá nič iné na práci, len si každý deň spôsobovať bolesť a nové blokády kvôli neschopnosti stráviť to, čo sa stalo, a/alebo prežívať vyvstalé emócie namiesto toho, aby ich do seba požierala. Akoby som bola nekonečne nepoučiteľná a hlúpa.
Nakoniec jeden z týchto časových zámkov praskol. Moje videnie sa rozšírilo, opustilo vytýčené bariéry a ja som si položila otázku, či naozaj tak málo dôverujem svojej duši, a si myslím, že mi do nekonečna nezostáva nič iné (napriek všetkým mojím vedomostiam), ako vytvárať si stale nové a nové traumy, bolesti a blokády.
Nie! Tak, ako som medzitým mohla zažiť a spoznať svoju dušu, viem, že sa neponára bezhlavo do najhlbších hlbín, ale s rozumom a nadhľadom, s hlbokou dôverou a poznaním, takže mi tým ako človeku nemôže nijak ublížiť. My (ja a ona, teda ja a ja) sme tím! Vie (ja viem), kam až môže zájsť a čo je dobré pre mňa, moje telo a energetický systém. Odkiaľ majú prameniť tie nekonečné traumy, zranenia a/alebo blokády, ak je všetko v poriadku a optimalizované pre moju súčasnú úroveň vývoja a zdravotný stav?
Keď môj stav vedomia dosiahne takú úroveň kedy ja pochopím, že si nevytváram a pravdepodobne ani nikdy nevytvárala žiadne traumy… ale stále mám tie isté potiaže, bolesti a nepohodlie… čo to potom znamená?
Moja doterajšia cesta ma viedla k hľadaniu a pochopeniu odpovede na túto otázku. Dodnes môžem vymenovať ďalšie príčiny našich každodenných ťažkostí. a trápení. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad človeka, ktorý má často bolesti žalúdka, brucha alebo kŕče v bruchu..
Známe medicínske príčiny
Samozrejme, tieto (bolesti brucha) môžu byť príznakom všeobecne známych ochorení, ktoré sú buď genetické, alebo založené na nevyváženej strave, sú spôsobené znečistením životného prostredia alebo majú bakteriálne či iné lekársky známe príčiny.
Psychické príčiny
Môžu byť aj psychického charakteru – či už v dôsledku vyhorenia, emocionálnej nestability alebo napríklad nervozity žalúdka a podobne.
Psychosomatické príčiny
Bolesti brucha môžu byť psychosomatického charakteru (ale toto hľadisko sa zvyčajne zvažuje len vtedy, keď nie sú žiadne lekárske nálezy). Psychosomatické bolesti brucha: napríklad vtedy, keď sa musím zaoberať vecami, ktoré sú pre mňa „ťažkou stravou“ a ťažko sa mi trávia (či už je to štúdium, ktorým som preťažená a robím ho hlavne kvôli rodičom, alebo som v pracovnom vzťahu, kde sa cítim nútená všetko prehĺtať, až mi je z toho na zvracanie… ale nerobím to, nevraciam, potláčam to)
Toto boli doteraz známe príčiny. Ďalej pokračujem „novým“ pohľadom alebo inými možnými príčinami – najmä pre citlivých a prebúdzajúcich sa a prebudených ľudí
Príčiny na základe vnímania
Sme už natoľko citliví a rozšírení, že dokážeme vnímať ťažkosti a blokády druhých. Ak to nerobíme vedome, domnievame sa, že je to naša vlastná bolesť. V tomto presvedčení nás podporuje aj skutočnosť, že osoba, ktorej blokádu vnímame ako nepríjemnú, bolestivú alebo spôsobujúcu chorobu, s ňou očividne nemá žiadne problémy. Je to preto, že ich má už tak dlho, že si na ne zvykla alebo ich potlačila. Ešte ťažšie je, ak sa takáto osoba nenachádza fyzicky v našej blízkosti a sme na ňu zameraný len mentálne a/alebo emocionálne.
Energetické problémy
Tieto môžu mať rôzne príčiny. Ak sa dostaneme napríklad do flow, stávame sa kreatívnymi, rodia sa nové nápady a generujeme veľké množstvo energie. Tá sa však môže stretnúť s odmietnutím, závisťou a žiarlivosťou (z akého aj dôvodu). Niekto iný môže podvedome chcieť tieto energie a pokúsiť sa ich ukoristiť (zvyčajne ide o nevedomý proces). Cítime to a zvyčajne reagujeme dvoma spôsobmi: buď dobrovoľne odovzdáme všetko, čo máme, alebo sa zablokujeme („zabuchneme dvere pred nosom“) a/alebo sa pre zlodejov energie urobíme nezaujímavými (t. j. prestaneme byť kreatívni a zablokujeme sa). Aplikované na spomenuté tráviace a žalúdočné ťažkosti to môže znamenať, že v sebe cítime agresívnu prázdnotu – niečo nám chýba – žalúdok sa sťahuje, telo bije na poplach, chýba energia na činnosť, na trávenie a podobne.
Emocionálno-mentálne vydieranie
Sme začlenení do skostnatelých, sieťových štruktúr, ktoré sa udržiavajú po celé generácie – či už ide o rodinné štruktúry alebo iné klanové siete, ako sú rôzne bratstvá, strany, kluby atď. Tieto zaháknu svoje široko rozvetvené chápadlá napríklad do žalúdka, aby tým ovládli energetické centrum (solar plexus). Pokiaľ konáme v intenciách siete, my a našemu energetickému centru je do určitej miery umožnené, aby k nám prúdila energia, ktorá sa väčšinou skladá z emocionálno-mentálneho balastu/smogu/blata, pretože naše konanie prospieva klanu a jeho „tichému plánu“. Ak sa však svojím vývojom začneme vzďaľovať od ideológie „rodiny“, pocítime v sebe vzdor, akúsi stenu, stopku, ktorá sa môže v nevedomí vynoriť v podobe zdvihnutého prsta, hrozieb a/alebo pocitov viny. Ide o obrovské manipulácie a kontrolné mechanizmy, ktoré nás cvičia v zmysle Pavlovovho reflexu: Ak s nami zostaneš, budeš sa mať dobre – žiadna bolesť v oblasti žalúdka, zdravá chuť do jedla – ale (!) ak nás budeš chcieť opustiť, budeš sa cítiť zle – bolesť v žalúdku, žiadny pocit hladu – klan ťa vyhladuje. Každý pokus o prelomenie týchto do minulých storočí siahajúcich pôvodných zámerov, o vymanenie sa z popruhov, odhaľuje pavučinu, v ktorej sa človek každým pohybom hlbšie zamotáva – stráca jasnosť alebo spoznáva čoraz pevnejšie zovretie hada. Do tejto oblasti by som zaradil aj energie tzv. čiernej mágie – t. j. pokusy/úsilie (akýmkoľvek spôsobom, akýmikoľvek prostriedkami) manipulatívne donútiť/zneužiť niekoho bez jeho súhlasu na to aby urobil niečo konkrétne. Ide o to manipulovať s ním, ovládať ho, nárokovať si ho, využívať ho a/alebo ho dokonca aj proti jeho vôli „osvietiť“.
Problémy s nechávaním vecí plynúť a s bezpodmienečným zapojením sa do života
V tomto prípade sa takpovediac otrávi samotné telo a energetický systém. Hromadením starých „vecí“ – či už materiálnych alebo duševných/emocionálnych (staré bolesti, krivdy atď.) – ktoré už majú svoje dni za sebou, nás zaťažujú si doslova spôsobujeme zápchu. Kvasí v črevách a vznikajúce plyny nás otravujú a zahalujú do hmly. V živote nemôžeme napredovať, kým sa nezbavíme už vyslúženej batožiny, a tým sa detoxikujeme (či už fyzicky, mentálne a/alebo energeticky).
Dedičstvo a príčiny záhrobných energií
Ak v našom okolí zomrel niekto, kto určitým spôsobom viazal našu energiu (pretože nás ovládal, mal nad nami moc, chcel našu atď., bez ohľadu na to, či sme si to uvedomovali alebo nie), v procese umierania sa našej energie viac-menej dobrovoľne musí vzdať, rovnako ako sa musí vzdať všetkého pozemského. Tieto ním uvoľnené energie sa samozrejme chcú prirodzenou cestou vrátiť tam, kam patria. Naša takto „prepožičaná“ energia sa nám začne vracať. Je však „sfarbená“ energiami zosnulého. Podľa toho, ako človek žil, sú tieto (naše vracajúce sa) energie zvyčajne hustejšie ako naše súčasné a necítime sa v nich dobre, pretože sa s nami „nerozvíjali“. Ak mal zosnulý ťažkosti s procesom uvoľňovania, môže sa stať, že budeme preto cítiť napríklad ťahanie v žalúdku, lebo dotyčná osoba – ako to mala vo zvyku – je naďalej v našej blízkosti, je s nami stále spojená a chce nás naďalej ovládať (buď zo zvyku alebo chce našu pozornosť). Dedičstvo má mnoho vrstiev (ako všetko) – a mali by sme zvážiť, či dedičstvo naozaj chceme prijať a zamysliet sa nad tym: Čo je vlastne dedičstvo? Čo tým v rámci celistvých súvislostí zdedíme? Čo to do bodky znamená dediť po konkrétnej osobe? Je v súlade so mnou, s mojou povahou, nasledovať kroky tohto človeka? Zvládnem to? Som na to stavaná? Je na to moje telo a energetický systém dimenzovaný? Som schopný(á) zvládnuť a stráviť všetko, čo po sebe zosnulý zanechal, alebo z toho dostanem len žalúdočné vredy? S čím všetkým je pozostalosť spojená, do čoho je namočená?
Príčiny na základe komunikácie
Náš vnútorný hlas/vedenie s nami komunikuje pomocou rôznych telesných symptómov – aby nám zrozumiteľným spôsobom odovzdal určitú správu. Nepríjemné pocity v oblasti brucha môžu byť v určitej situácii varovaním, napríklad v zmysle: Toto nie je pre teba. Ein Wohlgefühl im Bauch: Das tut dir gut.
Adaptácia tela a energetického systému
Počas multidimenzionálnych výletov sa náš energetický systém prepína tam a späť, podobne ako v aute, alebo sa náš energetický systém prispôsobuje povahe sveta, v ktorom sa práve pohybujeme. Ak sa pohybujeme vo viacerých svetoch súčasne, ktoré majú rôzne stupne hustoty, stáva sa to vyčerpávajúcou a nervy drásajúcou záležitosťou. Môžeš si to predstaviť takto: V slnečný a teplý deň sa obliekame úplne inak, ako keď je vonku chladno a búrka. Keď podnikáme výlety do menej hustých svetov, náš energetický systém sa môže rozšíriť a my sa doslova vznášame. Ak v takomto rozšírenom stave náhle prejdeme do hustejšej „dimenzie“, môžeme to pocítiť ako studenú sprchu, ranu do žalúdka, dusivý pocit plnosti a/alebo nepríjemnú plynatosť. Ak sa však včas prispôsobíme hustejšej úrovni, môžeme sa napriek tomu cítiť stiesnene a úzko a mať pocit, že náš systém a telo napr. nemôžu pracovať a tráviť ako zvyčajne. Všetko plynie zrazu inou rýchlosťou, je akoby spomalené a ťažké v porovnaní so vzdušnejším stavom.
Kolektívne vedomie a morfogénne polia
Bolesti brucha mi ešte stále slúžia ako príklad: Ak uviazneme v určitých „nevedomých oblastiach/poliach“, snažíme sa stráviť niečo, čo je v tejto oblasti prítomné síce ako téma, ale zanesené protichodnými „odpoveďami“ a „pravdami“. Ak sa napríklad zaoberáme témou „zdravej výživy“ a hľadáme v sebe, alebo vo vonkajšom svete odpovede na to, čo pre nás „zdravá výživa“ znamená, dostávame sa do situácie, akoby sme tento pojem zadávali do vyhľadávača v mori vševediacich názorov a zdanlivo nevyvrátiteľných faktov. Ktorý z nich je však pre nás ten pravý? Prehrabať sa týmto „poľom nevedomia“ len na túto jednu tému – nájsť to pravé pre nás… to môže trvať niekoľko rokov/životov. Vstrebávame, trávime, eliminujeme – aj to, čo nie je kompatibilné s naším systémom. Jedného dňa nám však systém povie: Stop! Takto to ďalej nejde. Takto svoju odpoveď nenájdeš! – a odmieta ďalej absorbovať, tráviť, vylučovať.
Veľkosť priestoru, stiesnené situácie a ľudia s úzkymi obzormi
Môžu tiež „zasiahnuť žalúdok“. Náš vývoj si niekedy vyžaduje, aby sme zmenili svoj (životný) priestor, pretože sme už vyrástli z toho súčasného a “ spracovali“ alebo integrovali všetko, čo tam bolo pre nás pripravené. Cesta by mala pokračovať. Ak to neurobíme, ak to nepochopíme, začne nám byť „tesno“ – či už v žalúdku, v hlave a/alebo inde. Ale môžeme to tiež prehnať s veľkosťou nového priestoru. Môže nám byť príliš veľký – a my sa v ňom nevieme zorientovať, pripadáme si stratení.
Multidimenzionálnosť
Tento bod opisuje výzvu, ktorej v súčasnosti čelí mnoho prebúdzajúcich sa ľudí – praktizovanie a zvládanie tzv. multidimenzionality alebo života s rozšíreným vedomím (bez toho, aby stratili „pôdu pod nohami“). Rozpoznať, kedy je nepohodlie naozaj nepohodlím alebo kedy ide o relatívny stav a máme pocit stagnácie len preto, že sme sa ešte pred chvíľou pohybovali rýchlosťou svetla v inej rovine.
V jednom z mojich predchádzajúcich textov som písala o tom, že sa tento život pre mnohých ľudí stáva preto takým búrlivým, lebo nás v zrýchlenom tempe vedie do mnohých našich predchádzajúcich životov, ak v nich ešte máme niečo spoznať alebo si na niečo spomenúť a/alebo si tam máme niečo vyzdvihnúť.
Aby to bolo možné, ukazuje sa nám v súčasnosti náš celosvetový systém ako mozaika rôznych časových a priestorových epoch. Nemusíme cestovať do Peru, aby sme sami seba stretli v dobe Mayov. Možno nám stačí (aj nevedome) prejsť cez nejaký priestor za naším rohom, kde sa častejšie (ako naši susedia) schádzali ľudia, ktorí ešte „uviazli“ v čase tej doby (podobne ako v príbehu so starým jedálenským stolom). V priebehu jedného dňa tak môžeme prejsť niekoľkými realitami bez toho, aby sme si to vedome uvedomovali, a vystaviť svoj energetický systém viacerým úrovniam, čo nás veľmi vyčerpáva a môže byť neuveriteľne únavné. Náš energetický systém – ak mu to dovolíme a ak sme svoje telo neanestetizovali sedatívami, psychotropnými látkami alebo inou drogou – automaticky prepína cez rôzne úrovne hustoty a „poveternostné zóny“, a tak sme často prekvapení, že bolesť hlavy, ktorú sme práve mali, je zrazu preč. Niektorí z vás určite pochopia, prečo už roky hovorím o nastavení na vlastnú rýchlosť (čo vo väčšine prípadov znamená spomalenie) a o nácviku optimalizácie tejto rýchlosti pre danú situáciu.
Energetická psychosomatika©, ktorú som vyvinul, sa zaoberá takýmto holisticky rozšíreným pohľadom na jednotlivé stavy, ťažkosti a situácie jednotlivých ľudí.
Dnes každý človek predstavuje osobitý svet. Takže stretnutie s človekom môže naše vedomie a energetické uvedomenie rozšíriť a o minútu neskôr – v tomto rozšírenom stave – môžeme nabúrať na stenu – v podobe hustej, menej vedomej osoby. Náraz do takej steny v stave rozšíreného energetického systému bolí a spôsobuje modriny a rovnako ako v „normálnom“ živote si vyžaduje vedomé zotavenie a čas na regeneráciu. Vitajte v „novom“ veku!
Ďalej na tému Energetická psychosomatika -> alebo Úspešný život s vysokou citlivosťou ->
© 06/2024 Kristina Hazler (z nemeckého originálu „Die Psychosomatik war gestern und ist nur ein Teil der Wahrheit“ (2014))
Zoznam všetkých článkov na tému vysokej citlivosti tu:
(momentálne len v nemčine – čítaj s pomocou prekladača)
Hochsensibilität, Empathie und erweitertes Bewusstsein – (Aus)Wirkungen – >
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.