Mechanika uzavretého (životného) kruhu nás núti položiť si otázku: V akom kruhu chceme žiť – otvorenom alebo obmedzenom? A ako sa môžeme vymaniť zo začarovaného kruhu? Možno tým, že si uvedomíme, v ktorom kolese sa nachádzame?
Pre mňa je uzavretý kruh samostatný systém, ktorý obsahuje rôzne formy života a vedomia a z toho dva typy uzavretých kruhov: impulzný kruh alebo obmedzený kruh a otvorený kruh.
Impulzný kruh
Jedno je, keď je uzavretosť, alebo keď sú hranice umelo vytvorené, teda keď je zámerom držať v rámci tohto kruhu určité štruktúry, formy uzavreté. Takýto systém si vyžaduje neustále vynakladanie energie na udržiavanie hraníc a neustále úsilie o presviedčanie alebo obranu proti časticiam, ktoré sa pokúšajú z kruhu vymaniť.
Pôvodcovia zámeru takéhoto kruhu musia vždy prísť s niečím, čo kruh, a teda aj vnútorné častice kruhu, udrží pohromade. Je to krehká konštrukcia, ktorej stálosť a pevnosť, ale aj jej hranice, teda celá jej existencia, je len ilúziou.
Môžeš si to predstaviť takto: Kruh existuje len v určitej frekvencii. Táto frekvencia má antifrekvenciu, čo sú momenty medzi jednotlivými impulzmi. Impulz je moment, v ktorom je prítomný zámer a vytvára kruh napríklad myšlienkami. Medzi dvoma takýmito impulzmi je medzera, v ktorej myšlienka, a teda aj impulz, a teda kruh, neexistuje. Takýto kruh sa vytvára nanovo pri každom impulze, pretože medzi nimi vždy zaniká, rozpadá sa alebo vôbec neexistuje. Stratégiou „tvorcov kruhu“ je preto odviesť pozornosť, vedomie vnútorných častí kruhu od „medziinpulzov“, t. j. antiimpulzov, urobiť ich neviditeľnými. Iba ak tieto neexistujú, t. j. javia sa ako neprítomné, môže sa vytvoriť ilúzia kontinuity kruhu. Inými slovami, podpornými energiami takéhoto kruhu sú klamstvo, zaslepenie, zadržiavanie, zdržiavanie, rozptyľovanie atď.
Otvorený kruh
Druhým typom „uzavretého“ kruhu je kruh, v ktorom neexistujú žiadne hranice a impulzy. Môže to znieť zvláštne, ale v zásade je tento kruh otvorený. Je to živý, prirodzený systém, v ktorom má každá jednotlivá častica svoje miesto, svoj priestor a slobodu pohybu.
Hoci sa každá jednotlivá častica môže pohybovať v ľubovoľnom smere v ľubovoľnom čase, nikdy nedôjde k zrážke, pretože, ako už bolo spomenuté, pohyb tam nefunguje na princípe impulzu, ale na princípe prirodzeného plynutia a toku. Zrážka by znamenala impulz, zastavenie toku, vytrhnutie z bytia.
Tak ako má každá častica svoje vlastné miesto, má aj svoju vlastnú cestu, svoju vlastnú kontinuitu, ktorá je dokonale zladená s ostatnými. Je to štruktúra, v ktorej má každý pohyb svoj účel a nevzniká žiadna disonancia, pretože všetko je dokonale prepojené a všetko reaguje na všetko ostatné. Každý „nádych a výdych“ vytvára dokonalú harmóniu v rámci celého kruhu. Kruh existuje práve preto, že jedna vec zapadá do druhej a vytvára živý systém, ktorý je otvorený všetkými smermi.
Môže to znieť zvláštne, keď takýto kruh nazývame uzavretým kruhom, pretože pre ľudskú logiku je každý kruh ako taký automaticky uzavretý. Kruh bez hraníc nie je pre tú istú logiku kruhom, a predsa ním pre mňa je. Je to kruh, pretože všetko je okrúhle, bez rohov a hrán, pretože existuje štruktúra, v ktorej pôsobí akási súdržnosť. Nosnými energiami tohto kruhu v porovnaní s impulzným je otvorenosť a sloboda namiesto obvyklej kontroly.
Digitálna realita
Jeden z prvých čitateľov tohto článku ma požiadal, či by som mohol podrobnejšie vysvetliť vyššie uvedenú vetu „Takýto kruh sa vytvára nanovo pri každom impulze, pretože medzi nimi vždy zaniká, rozpadá sa alebo vôbec neexistuje.“ z časti o impulznom kruhu.
Tu je moja odpoveď:
Táto veta je vlastne jadrom celého článku. Nazývam ju aj digitálna alebo blikajúca realita. Symbolicky by som to znázornila takto:
_ . _ . _ . _ . _
Čiary predstavujú zámer – myšlienky a pocity, ktorými chce človek alebo iná entita či dokonca umelá inteligencia vytvoriť určitú realitu. Napríklad tento svet, o ktorom si myslíme, že nás obklopuje.
Ale vedome, mentálne, intelektuálne nedokážeme myšlienky udržať konštantne. Podobne ako pri nádychu a výdychu, aj medzi nimi existuje prerušenie – hoci minimálne. Toto prerušenie predstavujú v mojej schéme medzery, pauzy medzi čiarami. Samozrejme, nemusia byť také pravidelné ako v uvedenom príklade. Môže to vyzerať napríklad aj takto:
________ ________ . _ . _ … _______ . _ _ _ _ _ . _ . _ …..
Naša iluzórna realita sa zdá byť konštantná. Prostredníctvom meditácie alebo iných foriem spomalenia a duševného a duchovného rozpínania z nej však môžeme doslova „vypadnúť“. Konštantnosť sa začne rozplývať a my si odrazu môžeme uvedomiť prerušenia. Ako pohyb vo filme, ktorý je spôsobený niekoľkými nehybnými obrazmi. Aby sa vytvorila ilúzia pohybu, musí sa zrýchliť sledovanie a postupnosť od obrazu k obrazu.
Schematicky zobrazené bodky medzi čiarami sú potom záblesky toho, čo sa skrýva za umelou realitou (ilúziou).
Možno ďalšia ilúzia alebo skutočný život, príroda, božský svet – skutočná konštanta, ktorá sa nemihá, pretože ju netreba udržiavať. Boží svet je. Je nezávislý od toho, či ho niekto vo svojej mysli udržiava alebo nie.
Na druhej schéme chýbajú medzi niektorými čiarami bodky. Je to ilustrácia toho, že hoci sa z nejakého dôvodu (napr. intenzívneho kozmického žiarenia, nejakej intenzívnej udalosti atď.) vytvorili trhliny, k uvedomeniu si skutočnej reality, božského sveta, za závojom ešte neprišlo.
Týmto modelom blikajúcej reality som chcela tiež znázorniť, prečo je dnes bežné presvedčovať masy o spoločnom naratíve. Jednotlivec, ktorý chce vytvoriť určitú globálnu realitu, nedokáže udržať tak dostatočne vysokú koncentráciu, aby neprichádzalo k prerušovaniu jeho zámeru a sa netvorili trhliny, Ak však v nejakú myšlienku verí veľké množstvo ľudí, tak potom kolektív automaticky svojou vierou a nastavením, ako aj energiou, ktorú tým vytvára a priťahuje, zhusťuje daný koncept, a tým aj priestor, čím vytvára čoraz komplexnejšiu ilúziu.
Čím viac je však na tomto svete prebudených ľudí, ktorí už prenikli závojom a majú povedomie o svete za ním, tým častejšie musia tvorcovia ilúzie opravovať trhliny (často nazývané a vnímané aj ako portály). Na to potrebujú stále väčší počet zaslepených, dôverčivých, poslušných a ďalších, ktorých aktivizujú napríklad prostredníctvom spoločného triggeru/spúšťača, na ktorý naskočia, alebo vyhliadkou na nejakú výhodu, benefit.
Nazývam to preto aj digitálnou realitou, pretože digitálny jazyk sa skladá len z jednotiek a núl. Rovnako ako v mojom príklade ju znázorňuje pomlčka a medzera.
© 08/2018 Kristina Hazler (aktualizované 08/2024)
preklad z nemeckého originálu „Bewusstsein und Mechanik des geschlossenen (Lebens)Kreises„
K tejto téme odporúčam aj