Sme vháňaní späť do medzí Matrixu?

Hranica inej reality je blízko

Najprv pár slov o mne

Pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú a nikdy o mne nepočuli: V tejto dobe sa už dá povedať, že som empatik. Áno, cítim. Vnímam, za a pred závojom, ale aj v rámci závoja, rovnako ako samotný závoj. V minulosti by ľudia asi povedali, že som jasnovidec, alebo jasnocitlivec. No to sú všetko len slová. Na začiatok však postačia, aby ste si mohli urobiť ako takú predstavu o mne. Možno ti ešte trochu doplní obraz, ak poviem, že som empatik vedomia ;)

Podľa mňa sú vedomie a pravé cítenie úzko prepojené a pomáhajú nám sa citovo a ľudsky orientovať mimo všetkých mentálnych konštrukcií, ktoré tento svet kedy vytvoril a vložil do nášho kolektívneho vedomia, a popritom nestratiť zo zreteľa skutočný zmysel a účel našej existencie.

Ak sa ti text, alebo stavba viet zdá byt trochu iná, alebo popletená, tak to jednak môže byt spôsobené tým, že tu ide o preklad z nemčiny, ale aj tým moja hlava, môj rozum nerozmýšľajú jazykovo. Niekedy to môže byť spôsobené aj vyšším prepojením a frekvenciou, odkiaľ sa snažím to, čo sa mi práve ozrejmuje, čo najlepšie vyjadriť a vložiť do slov.

Každé slovo je ako semienko

Nemčina (pôvodný článok) je skvelý jazyk na jasnú a jednoznačnú komunikáciu, ale mali by sme byť veľmi opatrní pri výbere slov. V podstate to platí pre všetky jazyky. Nejde o to, hovoriť niečo len preto, že sa to tak hovorí alebo že to tak robia aj ostatní. V určitom momente tomu totiž vlastný systém začne veriť a orientovať sa podľa toho.

Áno, telo, energetický systém a ďalšie vnútorné časti (od)počúvajú nás a naše myšlienky. Aspoň taký je môj súčasný stav poznania.

Preto by sme mali popritom ako rozprávame počúvať sami seba a pokúšať sa pochopiť, čo vlastne vyjadrujeme každým jedným slovom, každou vetou.

Ak si predstavíme, že každým slovom ako semienko sejeme v našej vlastnej záhrade, vieme sa potom vcítiť a predstaviť si, ako by naša záhrada vyzerala po niekoľkých rokoch? Čo bude klíčiť zo zeme, rozmnožovať sa a aké plody to bude prinášať?

Mimochodom!

Kvôli čitateľnosti sa zdržiavam používania rodov (predovšetkým v nemeckej verzii) a nepíšem v každej druhej vete, že ide o môj názor a pohľad na vec podľa mojej aktuálnej úrovne vedomia a skúseností. To by vlastne malo byť samozrejmé.

Pri svojich starších príspevkoch uvádzam dátum vzniku, aby ste sa mohli orientovať v čase a tým lepšie pochopiť moje myšlienkové pochody.

Nepatrím k autorom, ktorí píšu autoritatívnym štýlom v zmysle: „Takto to je a hotovo“. Každým riadkom, ktorý napíšem, chcem motivovať záujemcov, aby si na danú tému vytvorili vlastný názor. Na tento účel opisujem, ako vidím veci ja, aby som ľudí povzbudila k tomu, aby si kládli otázky, ako vidia veci oni sami. A rada si potom vypočujem ich videnie a rôzne názory.

Pás ignorancie

Už dlhší čas sledujem, ako sa okolo sociálnych médií, vrátane mojich kanálov a príspevkov, zužuje pás ignorancie alebo selekcie nežiadúceho.

Mám pocit, akoby som sa už ocitla na nejakej čiernej listine alebo niečom podobnom. Ako za starých časov ;)

Istý čas mi to bolo jedno, pretože som bola zaneprázdnená inými pozemskými vecami.

Ale teraz, keď mám znova chuť vyjadriť sa a nechať časť seba voľne prúdiť do sveta, mám pocit energetickej paralýzy a frustrácie. V určitom bode som si uvedomila, že to, čo sa deje na sociálnych sieťach už nie je môj svet.

Keď pred niekoľkými dňami prišiel konečne deň, kedy som mojím starým abonentom mojej webovej stránky rozoslala prvý newsletter s informáciou o mojom premiestnení sa na Substack. Ani nie dve minúty po stlačení tlačidla odoslať som opäť zamrzla. Nečakane silná vlna hnevu sa zniesla nad mojou hlavou.

Zo skúseností som už očakávala, že niektorým ľuďom sa môj presun a najmä môj plán spoplatniť určitý obsah nebude páčiť.

Napriek tomu ma (energetická) intenzita hnevu prekvapila. A aj rýchlosť akou to prišlo.

Nebolo ani ešte možné, aby si niekto už prečítal celý text, ktorý som poslala. O čo teda išlo?

Najprv som to musela stráviť a pozorovať. Nakoniec sa to, čo som spozorovala vykryštalizovala do môjho pripravovaného článku „Matrix a elektrický plot – Takto nás držia za plotom vždy, keď sa pokúšame vymaniť“.

Už dlho pozorujem, koľko energie (zvyčajne negatívnej) dokáže vyprodukovať jeden jediný človek. Dokonca aj malý, uzavretý človek, o ktorom by sme si na prvý pohľad mohli myslieť, že už nemá takmer žiadnu energiu. A predsa jeho tieň môže byť obrovský a tomu zodpovedajú potom aj dôsledky jeho konania a aj nekonania.

Neexistujú žiadne tajomstvá, iba tajnostkárstvo

Takže všetko je možné a bolo by dobré, keby vedomie aspoň tých ľudí, ktorí už o energii, svetle a láske premýšľajú, išlo tak ďaleko, aby pochopili, že aj keď sa tajne rozčuľujú na adresu niekoho, sa to v každom prípade k nemu dostane a má na neho väčšinou blokujúci alebo destabilizujúci účinok, či si to sám uvedomuje alebo nie. Pretože v skutočnosti nič také ako „po tajomky“ a tajomstvo neexistuje. Všetko je niekde uložené, hmatateľné a vnímateľné, bez ohľadu na to, ako dobre je obranná bariéra nastavená.

Že koniec koncov nič nie je skryté, by sme si mohli uvedomiť aj v súvislosti tých všetkých „zlomyseľností“ a zvráteností, ktoré sa v súčasnosti dejú „v zákulisí“.

V mojej knihe „Erwachen im MenschSein – Das Experiment“/“Prebudenie v ľudskom bytí – Experiment“ som sa to pokúsila vizualizovať. Načrtla som tam scenár, v ktorom hlavný hrdina žil od narodenia v izolácii od vonkajšieho sveta, ktorý však bez jeho vedomia na neho intenzívne a s následkami pôsobil.

Oprávnený hnev

Najneskôr od „C“ žijeme v dobe, ktorá kultivuje hnev a povyšuje ho na akademickú úroveň. Hnev spája! Bez ohľadu na to ktorú skupinu proti ktorej skupine. Všade, kam sa pozrieme, nájdete pekne (pred)pripravené témy, okolo ktorých sa môžu frustrovaní ľudia zhromaždiť a vybiť si svoju nevôľu voči druhej či v ich očiach vinnej strane. A my sa čudujeme, že sú hromyblesky vo vzduchu? Že sa zem chveje? Že sopky chrlia lávu?

A prečo nie?

Ako som povedala, ľudia si neuvedomujú svoju silu a intenzitu energie, ktorú každý deň vytvárajú.

Z môjho pohľadu: akonáhle sa pristihnete pri tom, že si myslíme, že sa oprávnene rozčuľujeme a/alebo hneváme, mali by sme sa okamžite zastaviť a spýtať sa sami seba, či je to naozaj tak:

„Som ja naozaj taký(á)?“

„Je mi blízke sa rozčuľovať?“

„Je to to, čo zodpovedá mojim vnútorným hodnotám, alebo som „len“ naskočil(a) na vlak, ktorý je práve in?“

Každý môže sám zvážiť, či má pocit, že hnev, rozhorčenie, zlosť alebo dokonca nenávisť už niekedy niečo natrvalo vyriešili.

Ak je odpoveď kladná, môžeš pokračovať, pretože potom vieš, prečo to robíš.

Tomu sa hovorí (seba)uvedomenie a sebazodpovednosť.

Ak je odpoveď záporná, tak by si sa mal sám seba spýtať, či chceš takto naďalej pokračovať, alebo či chceš s tým prestať, a hľadať napríklad konštruktívnejšie možnosti. Tomu sa hovorí práca s vedomím ;)

V oboch prípadoch konáš zodpovedne. Neklameš sám seba a vieš, že si sám dobrovoľne urobil také alebo onaké rozhodnutie. Či si pripravení(á) prijať aj s tým spojené dôsledky, to už je ďalší krokom sebaspytovania.

Väčšina ľudí je však zaneprázdnená nad rámec vlastnej zodpovednosti. Myšlienky a emócie sú im na podvedomej úrovni podsúvané a oni o tom nemajú ani potuchy. Možno majú dokonca pocit, že majú všetko pod kontrolou. To je tiež taká implantovaná myšlienka a stav. Mnohí to, čo ľudí drží v rámci nesebazodpovednosti nazývajú matrix.

V rámci medzí

Ak niekto viac alebo menej náhodou v rámci Matrixu zablúdi k jeho hranici a zmyslí si ho dokonca opustiť, zoznámi sa s niečím, čo ja prirovnávam k elektrickému plotu. Presne taký plot ako pre pasúce sa kravy alebo ovce. Stačí cielený impulz, či už fyzickej, psychickej alebo energetickej povahy, aby väčšinu ľudí vrátil do tých správnych „medzí“.

Netvrdím, že takzvaný Matrix (slovo sa stalo populárne z rovnomenného filmu s  Keanu Reeves v hlavnej postave) je nevyhnutne zlá vec a že ho vytvorili nejaké príšery alebo mimozemskí psychopati. Možno je Matrix dielom nás všetkých. Kto vie?

V mojich knihách „Koučink vedomia 4 a 5“ (v nemčine) spomínam, že aj hranice majú určitý zmysel.

V ďalších článkoch teda nebudem pátrať po vinníkoch, nebudem sa snažiť odhaliť zloduchov, hlavných manipulátorov, ale budem sa venovať tomu, ako v súčasnosti funguje mnou spomenutý matrixový (elektrický) plot a ktorí ľudia sa v ktorej fáze vývoja s ním stretávajú alebo ho dostanú pocítiť. Niektoré z mnohých ťažkostí, ktorými trpia niektorí prebúdzajúci sa či sensibilizovaní ľudia a ktoré si nevedia vysvetliť, môžu súvisieť s tým, že sa priblížili inej „skutočnosti“. Časť 2 ->

---

© 08/2024 Kristina Hazler

Ak maš záujem dostávať aj moje originálne články (v nemčine) e-mailom, tak sa prihlás na odber „Neues Bewusstsein – unzensiert„.
Ďakujem! Presťahovala som môj nemecky blog na Substack Prečítaj si o Substack

---

K tejto téme odporúčam aj

• Vedomie a mechanika uzavretého (životného) kruhu
• Jeden krok od lásky – rozhodnutie o láske
• Keď sa stretnú svety pocitov
• Transformácia zavrhnutej ženskej lásky môže zachrániť svet (v nemčine – čítaj pomocou prekladača)
• Prečo je prebudenie mužov zložitejšie (v nemčine – čítaj pomocou prekladača)