Podnety pre svojpomoc
Mechanika uzavretého (životného) kruhu nás núti položiť si otázku: V akom kruhu chceme žiť – otvorenom alebo obmedzenom? A ako sa môžeme vymaniť zo začarovaného kruhu? Možno tým, že si uvedomíme, v ktorom kolese sa nachádzame?
Vedomie a mechanika uzavretého (životného) kruhu Čítať príspevok »
Keď ignorujeme našu únavu, nerobíme ani sami sebe a ani druhým láskavosť. Dnes je celý svet unavený ako po ničivom požiare a chorľavie na unavené myšlienky, malátnosť, nehybnosť až po úplné ochromenie. Ako sa má takto niečo zmeniť? Odkiaľ sa majú nabrať prevratné myšlienky? Z čoraz unavenejšej únavy?
Nezodpovedné zaobchádzanie s únavou Čítať príspevok »
Nespokojný učiteľ prosí o pomoc – chce byť lepším učiteľom. Obracia sa na Boha, Ježiša, anjela, duchovné vedenie, život sám: Pomôž mi stať sa lepším učiteľom. Pomôž mi vyučovať tak, ako je to pre mojich žiakov najvhodnejšie. Pomôž mi nájsť pre každého optimálnu metódu, ktorá mi pomôže čo najlepšie ho podporiť v jeho osobnom raste a vývine. A tak sa stane. Boh, Ježiš, anjel, spirit a život sám vstúpia jedného dňa do jeho triedy v podobe nesmelého zaostávajúceho chlapca. Učiteľovi sa nedarí prebudiť a udržať jeho pozornosť. Aby videl či chlapec chápe, musí k nemu pristúpiť a skloniť sa k nemu. Starostlivo musí voliť každé jedno slovo a venovať celú svoju pozornosť chlapcovi, aby vycítil a pochopil, čo potrebuje, čo mu pomáha. Časom sa komunikácia medzi „učiteľom“ a „žiakom“ uvoľňuje, až sa stáva takmer neviditeľnou. Učiteľ sa už nemusí k chlapcovi skláňať, lebo jeho vedomie a pozornosť sú po celý čas s ním. Popritom ako vysvetľuje celej triede, automaticky volí jazyk a reč, ktorým rozumie aj chlapec. Až sa učiteľovi jedného dňa prisnije sen: Vidí sa, ako žiada Ježiša aby mu pomohol stať sa lepším učiteľom. Ježiš súhlasí a zároveň sa premení na malého chlapca, sadne si do jeho triedy a s radosťou a pochopením pomáha učiteľovi vyučovať. © Kristina Hazler 10/2011
Vieš, kto je práve tvojím učiteľom? Čítať príspevok »
Všetci sme vždy v poriadku práve takí, akí sme. Život nás automaticky učí, čo je pre nás správne, či už to vedome chceme alebo nie. A ak sa cítime stratení, ak sme skutočne (v živote) zablúdili, ak sme zabudli na seba a na svoju dušu, aj vtedy sme vždy len na krok od správnej cesty, od lásky, od seba samých, bez ohľadu na to, aká veľká sa nám tá vzdialenosť zdá!
Jeden krok od lásky – rozhodnutie pre lásku Čítať príspevok »
Vcítiť sa do kože iných a vnímať ich citové stavy sa mi po dlhých rokoch môjho empatického pôsobenia zdá byť takmer nezvládnuteľnou úlohou, či dokonca ilúziou. Po tom všetkom čo som zažila a po všetkom čo som kedy cítila a do čoho som sa vcítila sa mi zdá, že na svete sú ľudia, ktorí nesmierne túžia po tom, aby sa niekto do nich vcítil a konečne spoznal čo sa v nich odohráva. Celou bytosťou zúfalo komunikujú otázku: „Prečo nik netuší ako mi je, ako sa mám?“ A vlastne, dobrá otázka. Prečo to nik nevníma?
Keď sa stretnú svety pocitov Čítať príspevok »
