Všetci sme vždy v poriadku práve takí, akí sme. Život nás automaticky učí, čo je pre nás správne, či už to vedome chceme alebo nie. A ak sa cítime stratení, ak sme skutočne (v živote) zablúdili, ak sme zabudli na seba a na svoju dušu, aj vtedy sme vždy len na krok od správnej cesty, od lásky, od seba samých, bez ohľadu na to, aká veľká sa nám tá vzdialenosť zdá!
Jeden krok od lásky – rozhodnutie pre lásku Read Post »
Vcítiť sa do kože iných a vnímať ich citové stavy sa mi po dlhých rokoch môjho empatického pôsobenia zdá byť takmer nezvládnuteľnou úlohou, či dokonca ilúziou. Po tom všetkom čo som zažila a po všetkom čo som kedy cítila a do čoho som sa vcítila sa mi zdá, že na svete sú ľudia, ktorí nesmierne túžia po tom, aby sa niekto do nich vcítil a konečne spoznal čo sa v nich odohráva. Celou bytosťou zúfalo komunikujú otázku: „Prečo nik netuší ako mi je, ako sa mám?“ A vlastne, dobrá otázka. Prečo to nik nevníma?
Keď sa stretnú svety pocitov Read Post »
Tajomstvo dychu je, že nám prináša a pomáha vnímať, cítiť vlastnú pravdu. Dýchať znamená cítiť aj to nepríjemné. Dýchať znamená byť on-line, byť up to date. Ak sa nám ťažko dýcha – máme hneď po ruke potrebnú informáciu – vieme, že sa čosi deje, žeby sme mali reagovať. Dych je našim verným spoločníkom aj v ťažkých chvíľach, je našim poradcom a signálnym majákom. Ak teda ešte stále zadržiavame dych – ako a odkiaľ máme vedieť čo sa deje, kde a kam ísť, čo robiť?
Chceš pomôcť svetu? – rob svoj džob – dýchaj! Read Post »
Všetci ľudia prechádzajú procesmi spoznávania. Často ide o to, aby človek vôbec pochopil, že potrebuje pomoc a/alebo liečenie. Potom sa vo vnútorne môže rozhodnúť (to, či vedome, alebo nevedome, je v podstate jedno), či chce byť naďalej chorý, alebo zdravý. Ak vykonal také rozhodnutie, tak je automaticky vnášaný do takých okolností a k takému okoliu, ktoré sú potrebné pre jeho liečbu.
Anjel by rád vyliečil choré srdcia Read Post »
Sme naozaj chorí alebo si len myslíme, že sme chorí, lebo náš stav vnímame ako chorobu, alebo lebo sme sa ho naučili interpretovať ako „chorobu“. Vedeli by sme inak opísať svoj stav, bez toho že by sme použili výraz „chorý“ a „choroba“? Ako by sme ho popísali? Ktoré slová by sme použili? Mali by sme sa zamyslieť a každý pre seba si zodpovedať nasledovné otázky: Čo sa so mnou deje? Chýba mi niečo? Tlačí ma niečo? Cítim sa mimo? Nejasne? Zmätene? Mätúce je, že výraz „choroba“ sugeruje v dnešných časoch prísľub liečby, ktorý môže byť prevedený zvonku, inými ľuďmi na nás. Avšak ak popíšem svoj stav jednoduchšími slovami, spoznám, že v mnohých prípadoch môžem niečo urobiť len ja sám. Ale chceme to – mať náš stav vo vlastných rukách?
Liečba verzus choroba, uzdravenie a energetické blokády Read Post »
Jedno máme všetci spoločné – túžbu po pravej láske a po nás samých. Niekde hlboko v našom vnútri tušíme – vieme, príp. dúfame, že to, čím sa zdáme byť, čo si o sebe predstavujeme, ako sa vnímame alebo za čo nás iní majú, nie je všetko čo sme – alebo nemôže byť všetko. Často si smutne spomíname na bezstarostné, sebazabudnuté okamihy z detstva, momenty, v ktorých medzi nami a svetom neboli žiadne hranice. Momenty, kedy nám pri nohách ležal celý vesmír, a my sme sa napriek tomu necítili byť ohrození. Zvedavosť, fascinácia, okúzlenie, bádateľský duch, neutíchajúce nadšenie, radosť, neviazanosť, otvorenosť, kreativita… kam to všetko zmizlo?
Zmysel nášho bytia, túžba po pravej láske a individualita Read Post »
Niekedy náš život prirovnávam k labyrintu. Rozdiel oproti zábavnému parku spočíva hlavne v tom, že nevieme, ako sme sa doň dostali. Nevieme si spomenúť na to, ako sme doň vošli alebo či sme zaplatili vstupné. Často si myslíme, že v živote nemáme žiadny jasný cieľ. Na rozdiel od bludiska (v zábavnom parku) nevieme, kam ideme – zdá sa, že neexistuje žiadny skutočný východ, že náš osobný labyrint nemá konca. Niekedy si dokonca ani nevšimneme, že sa nachádzame v spleti nespočetných ciest a slepých uličiek, narážame proti múru alebo že sa nechávame rozptýliť „atrakciami“, ktoré po ceste stretávame. Zrkadlová sála nás ukazuje v rôzne skreslených pózach, s grimasami ktoré sme nikdy nerobili, až sa sami seba ľakáme. Máme sklon sa stotožňovať s tým, čo práve vidíme, bez toho, aby sme s úsmevom odstúpili a odtrhli sa od naschvál znetvorených obrazov a prevrátenej reality a vrátili sa k pravej podstate.
Život ako labyrint – životné križovatky, zábrany, prekážky a východisko Read Post »
Prvým krokom k uzdraveniu je podľa mňa rozpoznanie, či už vonku alebo vo svojom vnútri. To, čo sme schopní vidieť vonku, odzrkadľuje – ako napokon vždy – len náš vlastný stav. Interpretácia toho, čo sa deje, by nemala prebiehať jedna k jednej. Nemôžeme predpokladať, že ak pozorujeme vonku vojnu, nenávisť a agresivitu, že sami po ničom inom netúžime, ako bojovať a byť dvadsaťštyri hodín denne nevraživí a agresívni. Podľa mňa to znamená iba toľko, že práve rezonujeme s týmito témami a vidíme len jeden pól celej veci a ten druhý v tom okamžiku nedokážeme vidieť a rozpoznať. Prečo to tak je, to je každého jedného individuálna záležitosť …
Zrkadlenie a transformácia vedomia – sny, metafora podvedomia Read Post »
Žijeme v čase, v ktorom sa slová ako wellnes, zdravie a pohoda, relax, energia, fitnes… stali modernými, „in“. Neexistujú noviny,
To snáď nie je pravda! Read Post »
Si pripravený? Si pripravený vpustiť do svojho života hojnosť? Si pripravený otvoriť dvere? Žiadne KEĎ a žiadne ALE, žiadne podmienky.
Hojnosť je vždy a všade Read Post »
Recenzia: Tréning vedomia – ľudský paradox od Kristiny Hazler opisuje v živých a rozmanitých príbehoch a rozhovoroch veľké a malé
Tréning vedomia – Ľudský paradox Read Post »
Recenzia: Kniha „Experiment – Prebudenie v ľudskom bytí“ od Kristiny Hazler je napínavý román o sebapoznaní a hľadaní seba. Príbeh
Experiment – Prebudenie v ľudskom bytí Read Post »
You must be logged in to post a comment.